Vyhľadávanie
Preklad Vladimíra Komorovská
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012
Vzdelanec Émile Zola celý život osciloval medzi svetom umenia a vedy. Ako prívrženec naturalistickej doktríny veril v rozširujúcu sa paradigmu vedeckých téz, vo svojej spisovateľskej tvorbe napĺňal literárny naturalizmus. Snažil sa zachytiť skutočnosť bez prikrášlenej štylizácie. Zola nebol pesimistom, iba videl život v krásnej zložitosti. Vrchol jeho umeleckej tvorby predstavuje dvadsaťzväzková freska Rougonovci – Macquartovci. V slovenčine v súbornom preklade zatiaľ nevyšla, postupne sa objavujú len niektoré tituly. Pri príležitosti 110. výročia úmrtia spisovateľa vychádza posledný diel z tejto ságy.
Hlavná postava, doktor Pascal, nie je žiadny rojko, ale racionálne uvažujúci muž. Veda mu slúži predovšetkým na pomoc iným a na tajomný výskum vlastnej rodiny. Jeho verná slúžka a prefíkaná matka, naopak, predstavujú svet založený na dogmách. Konflikt medzi Pascalom a jeho blízkymi je unifikovaným rozporom medzi vedou a vierou. Do tohto bludného kruhu vstupuje Pascalova mladá neter Clotilda. Tá sa nevie myšlienkami vymaniť z bigotného spirituálneho područia, vedie vnútorný boj medzi duchovnom a racionalitou, no stále v nej pretrváva obdiv a fascinácia strýkom. Jej mladosť, hravosť, zvedavosť a inteligencia zase očarujú Pascala. Počiatočná neha začína prerastať v obojstrannú vášeň, z ktorej niet úniku. Pascalovo vnútro sa zmieta medzi protichodnými pocitmi. Vedu, ktorej zasvätil celý život, obviňuje, že mu ukradla pokojný rodinný život. Pri citoch má zasa výčitky, že zanedbáva svoje pracovné poslanie. Stelesňuje pocit každého vedca či umelca, ktorý by chcel po sebe zanechať životné dielo, no zároveň nechce umrieť osamelý…
Knižný projekt Rougonovci – Macquartovci je založený na zákonitostiach dedičnosti. Pascal podrobne sleduje líniu vlastnej rodiny a skúma vplyv dedičnosti na ľudské choroby. Jeho matka Felice nechápe synovu prácu, vidí v nej iba hrozbu, ktorá môže verejnosti odhaliť rodinné tajomstvá. Zolove hypotézy o pôvode a evolúcii ľudského rodu sú písané vecne, ale s umeleckou gráciou. Vychádzal pritom z viacerých lekárskych a filozofických traktátov. Ovplyvnil ho predovšetkým Émile Deschanel či Prosper Lucas, od ktorého prevzal výraz naturalizmus.
Émile Zola románom Doktor Pascal dokončil svoj celoživotný výskum a záujem o teóriu dedičnosti. Odmietal metafyzickú osudovosť, viac sa stotožňoval s formuláciou genetických predispozícií, determinujúcich vývin ľudskej osobnosti. Otázka prevencie pri dedičnosti chorôb bola pre neho kľúčová. Odmietal náhodu, pretože si bol istý, že dedičnosť vytvára duševné prostredie, v ktorom si jednotlivec formuje svoju osobnosť, a tým ovplyvňuje ďalšie pokolenia.
