Vyhľadávanie
Košice, Európsky dom poézie 2012
Kvalitne edične spracované kritické vydania, reprezentatívne výbery či reedície poézie – faksimile alebo ďalšie vydania už nedostupných zbierok či titulov, ktoré z politických dôvodov v minulosti vyjsť nemohli alebo vyšli v cenzurovanej podobe, nemôže literárna, ale ani širšia čitateľská obec prijať inak ako pozitívne. Miera nadšenia, s akým sú prijaté, závisí predovšetkým od naliehavosti ich potreby a výberu edičnej taktiky, no do hry vstupujú aj vonkajšie (no čoraz viac do podoby poézie zasahujúce) faktory knižného trhu, akými sú dostupnosť knihy, distribúcia, príťažlivosť jej spracovania, prezentácia a iné.
Dva tituly edície rewind dosahujú podobné hodnoty vo všetkých spomenutých faktoroch, líšia sa najmä v dôležitosti edičného počinu. Kým Novomeského Dom, kde žijem obsahuje texty, ktoré ako časti nikdy nedokončenej zbierky vychádzali v 60. a 70. rokoch 20. storočia časopisecky a sú aj súčasťou súborných vydaní autorovej poézie (i keď každý zo zostavovateľov sa k obsahu zamýšľanej zbierky postavil trochu odlišne), Buzássyho Pláň je prvým vydaním pôvodného textu z roku 1970, ktorý s dvanásťročným odstupom vyšiel v značne (auto)cenzurovanej podobe pod názvom Pláň, hory (1982). Komparácia pôvodného cyklu štyroch poém a jeho dobovo upravenej verzie môže poskytnúť interpretačne zaujímavé, ba až vzrušujúce pohľady na podoby dobovej cenzúry a jednoznačne mení aj celú interpretáciu textu z roku 1982. Napríklad konštatovanie Jána Gavuru, autora monografie o básnikovej poézii a literárneho redaktora a s Richardom Kittom aj spoluautora výberu a konceptu edície rewind, o tom, že význam záverečných veršov súboru poém Pláň, hory: „Ale na svitaní / na horách vatra ohňom rastie,“ by sa v kontexte poslednej básne knihy hľadal ťažko, o novom vydaní neplatí ani zďaleka. V pôvodnej verzii z roku 1970 totiž záverečný verš: „Lež na svitaní horí živý ker a ohňom rastie,“ organicky nadväzuje na celú vrstvu výrazových a významových prostriedkov, ktoré boli z verzie vydania z roku 1982 dôsledne odstránené – na vrstvu biblických motívov, ktoré interpretáciu pôvodiny ako celku významovo markantne jednotia. Prípadov vynechávok a substitúcií biblických motívov dobovou (či inou nereligióznou) lexikou je v Pláni neúrekom. Tak sa z „horiaceho kríka“ stal krík „kvitnúci“ či „žiariaci“, „boh“ je „ktosi“, „silén“, „osud“ či „náhoda“, z „obety“ sa stal „úsvit“ a podobne. Vydanie z roku 1982 je zároveň omnoho menej expresívne (to už v súlade s meniacou sa tvárou poézie), stratila sa z neho otvorená erotika, vypadli aj reflexívne pasáže o relatívnosti pravdy a lži. Popri zmene záverečných veršov zbierky, ktoré menia interpretáciu celého súboru poém, najzávažnejší posun predstavuje nové prepracovanie záveru prvej poémy (pôvodne mala výrazne biblické vyznenie) a vsunutie 25 veršov do poslednej poémy, kde môžeme čítať dobou silno poznačené zvolania, ako „Ale ja chcem jasať!“ či „Vlasť, podopri ma!“. Podrobná komplexná interpretácia Pláne a jej komparácia s textom z roku 1982 ukáže, či pri knihách Pláň a Pláň, hory ide o dve verzie jedného textu alebo o dva rozdielne, samostatne interpretovateľné texty.
Vydanie textu Pláne z roku 1970 je teda mimoriadne zaujímavé a užitočné najmä z hľadiska literárnovedného výskumu. To však neznamená, že bude pre čitateľov – tak ako samostatné vydanie Novomeského nedokončenej zbierky – nezaujímavé. Ich poetika je dnes už značne anachronická, no obaja autori predstavujú hodnotu v našej poézii – a to nielen vývinovú, ale aj estetickú, a preto aj súčasným čitateľom a čitateľkám majú čo ponúknuť. Iste, Novomeský by bol zrejme mnohé vo svojej zbierke ešte dotiahol, no knižka aj tak zaujme. Obzvlášť inšpiratívna je juxtapozícia Novomeského básní a ilustrácií mladého košického výtvarníka Martina Tomoriho, ktorá ponúka konfrontáciu nasvietenia toposu mesta (a špeciálne sídlisk) v 60. rokoch a dnes. Novomeského melanchólia, kontrast či pátos sa na pozadí Tomoriho ilustrácií, pracujúcich s motívmi mesta, javia ako dnes už neúnosné. Dúfajme len, že edícia bude pokračovať, a tak sa postupom času stane, ako sľubuje zadná strana obálky, „básnickým a literárnym archívom neznámej slovenskej a svetovej tvorby“
