Vyhľadávanie
Luis Alberto Urrea: Dom zlomených anjelov
Bratislava: Lindeni, 2020
Luis Alberto Urrea je mexicko-americký prozaik, básnik a esejista, ktorý pôsobí ako profesor kreatívneho písania na univerzite. V domácom prostredí si vyslúžil prezývku „majster rozprávač so srdcom rockera“ a vo svojej tvorbe sa venuje prevažne kultúrnym otázkam, ktoré nepochybne pramenia v jeho pôvode. Snaží sa hľadať harmóniu, poukazovať na podobnosti a vytvárať mosty medzi ľuďmi.
Dom zlomených anjelov je autorova prvá kniha, ktorá sa slovenskému čitateľovi dostala v preklade. Vyšla v roku 2018, rok po tom, ako sa americkým prezidentom stal Donald Trump so svojou víziou veľkej steny, ktorá by oddeľovala USA od Mexika. Autor vložil do knihy svoje rozhorčenie z vtedajšej (aj súčasnej) politickej situácie. Rodina, ktorou sa román zaoberá, sú mexickí imigranti, z ktorých zopár ešte stále žije v USA ilegálne, nebezpečne usadení v pohraničí. Tento rozmer pridal autor, podľa svojich slov, až po víťazstve Trumpa vo voľbách. Popravde, v knihe nie je výrazne citeľný, možno len v niektorých situáciách, napríklad, keď neznáma žena Malému Angelovi pri nákupe v Targete vynadá, že takých ako on z krajiny čoskoro vyhodia. Autor sa snažil zobraziť celú situáciu humorne, keď dodáva, že ,,potom sa hnala k uličke s granulami pre psy.“ (s. 202) Prvoplánový humor tohto druhu je prítomný na viacerých miestach.
Hlavnými postavami knihy sú nevlastní bratia Veľký a Malý Angel, ktorých komplikovaný vzťah sa autor snaží vyriešiť pred smrťou staršieho z nich. Kniha sa začína pohrebom mamy Américy, storočnej matky Veľkého Angela, po ktorom nasleduje jeho posledná narodeninová oslava. Veľký Angel je vo finálnom štádiu rakoviny, no než umrie, chce urovnať všetky krivdy vo svojej rodine.
Ako Urrea v doslove spomína, námet na knihu mu poskytla smrť jeho nevlastného brata Juana, no dodáva, že postavy sú v podstate fikciou a jeho životom je kniha iba inšpirovaná. Aj názov knihy v origináli sa dá chápať viacerými spôsobmi. Angels môžu byť skutočne anjeli, čo by odkazovalo na celú rodinu, no dá sa to chápať aj ako Angelovia, teda dvaja bratia, ktorých vzťah je pre knihu kľúčový.
Dej tvorí snaha Veľkého Angela na smrteľnej posteli napraviť všetky krivdy, ktorých sa dopustil. Usporiada preto veľkú oslavu, na ktorú sa dostaví celá rodina, okrem toho však pre nápravu neurobí nič. Väčšinu oslavy predrieme, čo je pri jeho chorobe pochopiteľné, no jediné, čo sa odohrá na zmiernenie konfliktov, je rozhovor s Malým Angelom, ktorý je niečím medzi spomínaním a hádkou. Vyvrcholenie prichádza pri scéne, keď si celá rodina ľahne do postele k Veľkému Angelovi a túlia sa k sebe. Samozrejme, vráti sa aj zapudený syn Yndio, aby sa všetko samo a pekne vyriešilo. Veľký Angel teda než umrie, krivdy neurovná, no spory sa vyriešia práve preto, že umiera.
O jeho ambícii urovnať spory vie čitateľ už od začiatku, no autor nič navyše neponúkne. Všetko, čo sa udeje, je celkom predvídateľné, aj „prekvapivé“ rozuzlenia vzťahov (kto s kým spáva, kto s kým chce spať) sú očividné hneď od prvých strán. Samo osebe by nebolo zlé, že dej knihy je pomalý a skôr nostalgický, postavy sa obracajú k minulosti a deje na oslave sú najmä kulisou príbehu, nežnou rozlúčkou s milovanou osobou, no kniha je prezentovaná ako „nádielka tajomstiev a prekvapení“.
Aj bez doslovu je jasné, že autor sa stotožňoval s postavou Malého Angela. Jeho psychologizácia je najrozvinutejšia, ostatné postavy sú (aj napriek autorovej snahe ich rozvinúť) skôr ploché figúrky. Ani samotný Veľký Angel, ktorého vnútro je ústredné, nemá takú uchopiteľnú hĺbku ako jeho najmladší nevlastný brat.
Autorovi sa napriek naračným výhradám podarilo zachytiť jazyk prisťahovalcov veľmi živo. Plynule prechádzajú z angličtiny do španielčiny, niektoré slová komolia alebo do anglických viet vkladajú španielske výrazy. Pre čitateľa, ktorý po španielsky nehovorí, to síce môže byť trochu problematické, keďže v knihe často chýba preklad španielskych fráz, no nikdy nejde o kľúčové repliky.
Svet prisťahovalcov pôsobí veľmi uveriteľne; mexická hranica je v ich živote výrazne prítomná, láska k rodnej Tijuane nezlomná, no útek od chudoby bol nevyhnutný. Starší vnímajú asimiláciu svojej rodiny ako mierne tragickú, vnúčatá však už po španielsky vôbec nehovoria a stali za z nich skutoční Američania – gringos. Možno tam chýba nejaký protipól, mexickí prisťahovalci častujú domácich hanlivým „gringos“ a obraz sveta sa stáva značne čiernobielym. Situácii nepomáha ani strýko Jimbo, Američan, ktorý je tučný alkoholik a nemá problém prísť na pohreb v šortkách.
Najproblematickejšou časťou knihy bol pre mňa autorov humor. Teraz nenarážam ani tak na prvoplánové vtipy, napríklad, keď kňaz na pohrebe vykrikuje o kondómoch, ani na pointy vtipov spočívajúce v tom, že slepý človek čosi nevidel, ani na časti typu: ,,Veľký Angel zamával na Malého Angela – dokázal zdvihnúť ruku len pár centimetrov nad opierku, ale podržal ju vo vzduchu, akoby udeľoval požehnanie. Malý Angel zašepkal svojej sestre Marii Luise: ,Pozri, Lulu – z Veľkého brata sa stal tijuanský pápež.ʻ“ (s. 67) Je tu však postava Yndia, ktorý odišiel z domu a začal sa živiť pôsobením v travesty šou. Jeho sexualita v knihe úplne pomenovaná nie je, rodina o ňom len povie, že bol iný. Že mu nerozumeli. A autor sa práve na tomto snaží budovať humor. Veľký Angel hovorí Malému, ako ich Yndio pozval na svoje prvé vystúpenie, keď ešte nevedeli, v čom spočíva jeho práca, a šokovane zistili, že sa prezliekol za Cher, ,,oblečený v dámskych bikinách a mal chichis! Áno, cecky.“ (s. 268)
Vystavať humor na tom, že sa muž prezliekol za ženu, je naozaj vtipné už asi len na stužkovej a niečo také by som v knihe oceňovaného autora nečakala. Nijako sa v knihe chlapcovou sexualitou nezaoberá, používa ju výhradne na „humorné“ účely.
Urreovi sa v Dome zlomených anjelov podarilo, hoci nie vždy vkusným spôsobom, vykresliť rôzne generácie jednej rodiny, rozdielnosť jednotlivých členov a poukázať na to, že rodina je rodinou so všetkým zlým aj nevypovedaným.
