Vyhľadávanie
Nihilizmus medzi nami
André Glucksmann
Dostojevskij na Manhattane. Esej o globalizovanom nihilizme
Bratislava, Agora 2003
Preklad B. Lášticová
Jedno septembrové slnečné ráno sa objavili lietadlá nad New Yorkom a nadlho narušili jeho rušný pokoj. Skupina teroristov vyrazila svetu dych. Zaznelo veľa nástojčivých otázok, na ktoré mnohí pohotovo zareagovali a podali vysvetlenia. Ich spoločnou črtou bola snaha viac neproblematizovať, všetko uzavrieť, život ide predsa ďalej. André Glucksmann sa vo svojej knihe Dostojevskij na Manhattane vracia k tejto udalosti a tiež sa pokúša nájsť odpovede. Lenže nechce dať bodku za touto dejinnou kapitolou, ale, naopak, chce v nás „uchovať pohnutie“, ktoré vyvolávajú ruiny Twin Towers.
Za svojho sprievodcu po City si nevybral nijakého odborníka na happy-endy, ale obrátil sa na Dostojevského, ktorý už pred 150 rokmi opísal nihilistickú zbesilosť ničenia. Predovšetkým prostredníctvom neho pochopil, že „nihilizmus je vnútornou záležitosťou Západu par excelence“. Nie je dôležité, či sú nihilisti odetí do náboženského rúcha a vydávajú sa za nástroj Všemohúceho, alebo či stoja na pozíciách ateizmu, vystupujú v mene svojej vôle a pýšia sa odvahou zabiť samých seba a nahradiť tak Boha. Spoločné majú ničenie – seba a iných a táto obsesia ich spája.
Nihilizmus je prítomný v slobodných mestách od ich vzniku, rovnako ako tí, ktorí si pred ním zatvárajú oči. Útokom na centrum svetového obchodu sme boli preto takí prekvapení, lebo sme zabudli na ostražitosť pred ním. Dali sme sa uspať eufóriou z konca studenej vojny, pretože sa vytratil protivník, ktorý by bol jasnou hrozbou. Ušli sme pred realitou a priľnuli k povrchným útechám. Jedni sa opíjajú posthistorickým optimizmom o liberálnom raji na Zemi, iní sa zas zahľadeli do prehistótie a hľadajú útechu v tradíciách a náboženstve. Spoločné pre Homo religiosus aj Homo economicus je popieranie hodnoty prítomnosti, ktorú pokladajú za bezvýznamnú. To pravé a pôvodné už bolo, stačí sa len vrátiť, alebo len príde a nič iné nás nemusí trápiť. Zabudnime na dnešok, nemyslime na nihilizmus! Veď odkiaľ by ešte mohlo prísť vážnejšie ohrozenie? Glucksmann upozorňuje, že zápas superveľmocí sa síce skončil, no vo svete neustále zúria mnohé vojnové konflikty. Keďže sú len lokálne a z podhľadu ohrozenia sveta bezvýznamné, nevenuje sa im veľká pozornosť. Útok na „Dvojičky“ ukázal, ako blízko majú k sebe manhattanské kancelárie a afganské jaskyne.
„Najmocnejší“ sa spojili a vyhlásili vojnu proti terorizmu. Dokonca aj Rusko prijali do svojho demokratického klubu, pričom im je jedno, že roky devastovalo Afganistan, podobne ako v súčasnosti ničí Čečensko. Tento malý národ má zvolených svojich legitimných zástupcov, no aj tak mu je upierané právo na sebaurčenie a je označované za baštu terorizmu. A to všetko s tichou akceptáciou „čistého“ Západu. Ten zas zaspal, alebo len nechce vidieť, že teroristi sa neukrývajú v kaukazských horách, ale aj v Kremli.
Glucksmann zaujíma, čo stojí v pozadí tohto „demokratického“ mlčania, ale aj za správaním Putina, ktorý bez váhania dal rozkaz na úplné zničenie Grozného. Znova tá istá odpoveď: nihilizmus. Čo si však máme pod ním predstaviť? Buď ide o popieranie zla, o úplnú neznalosť zla, alebo o absolútne nepoznanie Dobra. Podľa niektorých sa tieto definície prekrývajú, s tým však Glucksmann nesúhlasí. Na tom, čo je Dobro sa nemusíme totiž zhodnúť, nie je ani rozhodujúce, v mene akej doktríny vystupujeme, veď aj tak všetky zlyhali vo svojich dejinných skúškach. Nie je dôležité určiť v mene čoho, ale proti čomu bojujeme.
Jozef Kovalčik
