Vyhľadávanie
Román Zlá správa je druhým dielom série „poloautobiografických“ kníh o Patrickovi Melroseovi od britského spisovateľa Edwarda St. Aubyna. Opätovne sa stretávame s Patrickom, tentoraz ako dvadsaťdvaročným a závislým na drogách, ktorý odlieta do New Yorku, aby si vyzdvihol otcov popol.
Dej románu je veľmi jednoduchý a priamočiary. Počas dvoch dní, ktoré čitateľ s Patrickom strávi, sa toho až tak veľa dôležitého neudeje. Patrick priletí do New Yorku, v krematóriu si vyzdvihne urnu, opäť to preženie s drogami a na druhý deň odchádza domov. Čitateľa nečaká nijaký zvrat. Koniec románu vyznieva akosi dostratena, čo nemusí každému sadnúť. To však nie je zlé. Pointa románu nespočíva v tom, čo sa deje, ale prečo sa to deje. Hlavný zvrat z predchádzajúcej knihy – sexuálne zneužívanie zo strany otca – sa spomína hneď niekoľkokrát. Funguje ako vysvetlenie Patrickovho správania a do určitej miery ako hnací motor deja.
Druhý diel sa oproti prvému sústreďuje výhradne na Patricka. Všetky ostatné postavy slúžia iba na to, aby boli akýmsi zrkadlom hlavnému hrdinovi. Autor opisuje Patricka nepriamo cez jeho jednanie a interakcie s ostatnými. To Aubynovi pomáha vytvoriť z Patricka komplexný charakter. Tento postup autora tiež zbavuje povinnosti určité udalosti otrocky dopodrobna vysvetľovať, čo by dej iba zbytočne brzdilo. Cez rozhovory medzi postavami a vnútorné monológy dáva čitateľovi možnosť si rôzne súvislosti domyslieť bez širšieho vysvetľovania („Hoci z neho vyrástol jedovatý a zlomyseľný adolescent a dnes mal dvadsaťdva a drogový návyk, ešte vždy si ho pamätala, ako sedí päťročný v Lacoste na schodoch.“, s. 37).
Napriek tomu, že kniha zobrazuje témy ako drogová závislosť, smrť a zneužívanie v rodine, román prekypuje humorom. Suchý situačný alebo čierny humor je prítomný od začiatku až do konca. Vďaka tomu je dej značne odľahčený, hlavná postava neskĺzla do sebaľútosti a nariekania. Kniha tak dostáva akýsi tragikomický nádych.
Veľkou témou románu je drogová závislosť, ktorá je tu popísaná so všetkými nepríjemnými detailmi. Autor si sám prešiel závislosťou od drog a z tejto svojej skúsenosti aj výrazne ťaží. Podrobne popisuje branie heroínu či to, ako sa prejavujú jeho účinky v ľudskom tele. Keďže väčšinu knihy strávime Patrickovi v hlave, môžeme krásne pozorovať, ako taký závislý človek rozmýšľa a čo sa deje v mysli po zobratí dávky.
Zhruba v polovici knihy sa Patrick vydáva na drogový trip. Tento viac než dvadsať stranový dejový úsek je jedným z dvoch vrcholových momentov románu, bohužiaľ, tým slabším. Scéna je príliš dlhá a nenápaditá. Napriek tomu, že autor najskôr opisuje svoju vlastnú skúsenosť, mohol sa s touto časťou omnoho viac umelecky vyhrať. Takto to pôsobí, akoby Aubyn postavil čitateľa do rohu miestnosti a nechal ho pozerať sa, ako po nej Patrick zmätene pobehuje.
Čo sa týka celkového dojmu z diela, pri niektorých epizódnych scénach čitateľ nadobúda pocit, že sú zbytočné, dej nikam neposúvajú a slúžia skôr na autorskú ventiláciu. Ďalším problémom je presýtenosť postavami. Je ich zbytočne veľa a mnohé z nich sa objavia iba raz bez toho, aby nám podali nejakú zásadnú informáciu.
Román Zlá správa sa výrazne líši od prvého dielu. Nesleduje nejaký konkrétny cieľ, skôr pôsobí ako záznam prúdu vedomia. Silné dejové zvraty tu na čitateľov rozhodne nečakajú, ale ani nie sú autorovým zámerom. Kniha je skôr portrétom človeka, ktorý sa snaží vyrovnať s traumou z detstva a ukázať, ako ovplyvnila jeho život.
