Vyhľadávanie
Tri pramene večnosti
Milorad Pavič
Druhé telo
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008
Preklad Karol Chmel
Prsteň má príbeh. Všetky prstene majú príbeh, lebo prsteň bez príbehu sa stratí, aby hľadaním seba príbeh získal…a tak dokola. O tom ale nie je recenzovaná knižka. Jej prsteň má príbeh od začiatku, takže nepotrebuje, aby sa stratil. Rozpráva ho mŕtvy spisovateľ. Je o strachu zo smrti a hľadania niečoho, čo pretrvá cez príbehy Gavrilu Vencloviča a Zachariu Orfelina. Vinie sa cez Benátky a Uhorsko, spája sa v ňom karneval a kázeň. Dozvieme sa o prítomnosti a spôsobe života slovanského živlu v Kráľovnej morí v osemnástom storočí. Ochutnáme atmosféru mesta na Dunaji uprostred pusty. Kulisy, akokoľvek podmanivo spracované, by však nemali zatieniť ústredný motív. Je ním, vo vzťahu k názvu prekvapivo odkryto, no v podstate veľmi rafinovane utajená túžba po druhom tele. Duša nestačí, lebo nemá zmysly, ktorými sa dá zakúšať. Bez zakúšania zmyslami akokoľvek zmysluplný svet zostáva pred očami ako nezmyselný. Len z istého uhla pohľadu. Pretože vždy má zmysel všetko, čo sa rozhodneme robiť, nech je to hoci aj obsiahle dielo v jazyku cirkevnej slovančiny, ktorým nik nehovorí.
Tri mestá – Benátky, Szent Endre na Dunaji a Belehrad, tri osudy vzdelancov spája strach – o národ, jazyk, vedomosti, no predovšetkým o telo. Dvakrát ich stretneme v osemnástom a raz v dvadsiatom prvom storočí. Spisovateľ v bombardovanom Belehrade vyznačenom zátvorkami sa bojí o život. Od vydavateľov a čitateľov sa mu vracajú späť napísané knižky. Koleso osudu sa otočilo, krúti sa opačným smerom. Z toho vyplýva neprekonateľná túžba spisovateľa po bozku na krk. Bozk je konkrétnym znamením pre telo a len telo je pre autora naozajstným sebapotvrdením. Samozrejme, aj v dotyku so ženami. Množstvo čiastkových motívov – rozprávky, histórie, historky, mýty, archetypy, povery, heretické učenia, vedecké a pavedecké histórie, absurdné okamihy, šifry, tajomné kľúče, bunker a zázračný prameň, dva potenciálne, no nenaplnené projekty románov – to všetko zviera obava o telo.
Pavičova najnovšia knižka je rafinovaným závetom vyjadrujúcim úzkosť z bludných kruhov na pomedzí Stredomoria a Balkánu, o krehkosti šťastia a túžbe po veciach, čo sa opakujú, pretože by sa opakovať mali. Zdravie, šťastie a láska sú tri pramene, z ktorých večnosť pila príbeh.
Miloš Ferko
