Vyhľadávanie
Bratislava, DACO 2010
Nástojčivo a nekompromisne vstúpili do nášho života blogy. Je to nový fenomén, ktorý nepochybne rozširuje možnosti slobodnej komunikácie, umožňuje demokratickú výmenu názorov – no pritom obsahuje aj viaceré nebezpečenstvá, vrátane absencie etiky, morálky, no najmä poctivej odvahy prezentovať sa pod vlastným menom.
Táto „blogová demokracia“ má takú istú povahu, ako má naša spoločnosť, či akú má ľudská komunita vo všeobecnosti. Na jednej strane sú statoční, odvážni, otvorení a nebojácni – na druhej zbabelí, grafomani, hlupáci, falošní proroci a frustrovaní pokrytci, ktorí vykrikujú spoza plota a strieľajú spod pása. Častokrát si kladiem otázku, či má zmysel diskutovať a polemizovať s týmito ľuďmi bez mena a tváre a akú má hodnotu táto diskusia. Sú to základné otázky, ktoré spochybňujú zmysel „blogovej demokracie“ a znižujú význam tohto novootvoreného komunikačného priestoru.
Bola však zrejmé, že skôr či neskôr sa blog ako literárny subžáner dočká svojej knižnej premiéry. Na Slovensku je jedným z prvolezcov politik, spisovateľ, esejista Jozef Mikloško. Zručne, vtipne, no pritom vážne a naliehavo sa chopil možnosti, využil príležitosť, akú ponúkol blog na stránke denníka SME a začal uverejňovať svoje názory na závažné spoločenské témy. A témy to neboli hocijaké: celkom 71 uverejnených blogov s reakciami blogerov sa dotýkalo problémov viery, cirkevných otázok, potratov, morálnych hodnôt, odkazu novembra ´89, postavenia osobností v hierarchii hodnôt, aj otázok života a smrti, rodinných vzťahov, lásky, odpúšťania, ale aj politických súvislostí, ktoré presahujú do našej prítomnosti. Čitateľ má v rukách prekvapujúco spoločensky angažované texty, ktoré sú samé osebe podnetným a vzrušujúcim čítaním; no okrem autorskej výpovede si čitateľ môže prečítať aj reakcie. To je nóvum. Náhle sa vám v celej šírke, hĺbke, vážnosti, odbornosti, ale aj úbohosti a primitívnosti odkrýva čitateľ, ten čitateľ, ktorý bol dosiaľ amorfný a o ktorom autor veľa toho nevedel. Teraz ho máte na dlani – pravda, ak tá dlaň nie je zovretá v päsť...
Vážim si odvahu Jozefa Mikloška aj v tom, že sa neostýchal zverejniť – okrem konštruktívnych, zasvätených a odborných názorov – aj odpovede zlostných pochybovačov, vulgárne brechoty duchovných sprejerov, ktorí nemajú odvahu ukázať sa na dennom svetle. Jozef Mikloško sa snaží diskutovať aj s nimi, trpezlivo, s nadhľadom, múdro a neraz aj s humorom, no sám príde na to, že je to zbytočné. Nerezignuje, len spoznáva, že hlúposť nemožno poraziť, no nikdy ju nesmieme tolerovať a prestať proti nej bojovať. Jednoducho: hlupákov si netreba všímať a je márne dávať im priestor, aby púšťali síru.
Kniha Dva roky bloger je novátorský, originálny a inšpiratívny edičný čin. Vyzerá to tak, že na knihy s podobným obsahom a zameraním si budeme musieť zvyknúť. Jozefovi Mikloškovi patrí v tomto ohľade úcta za priekopnícku tvorivú činnosť.
