Vyhľadávanie
Nový pohľad na staré rozprávky
František Hrubín: Dvakrát sedem rozprávok
Bratislava, Vydavateľstvo Q 111 2006
Prebásnil Milan Rúfus
Ilustrovala Kristína Šimková
Nový slovenský preklad knihy českého spisovateľa Františka Hrubína Dvakrát sedem rozprávok, predstavuje reedíciu staršieho Rúfusovho prekladu z roku 1966. Autorský text, ktorý sa stal jeho podkladom, je však ešte starší. Vznikol v neľahkých, politicky problematických 50. rokoch 20. storočia, keď Hrubín – pôvodne básnik intímnej lyriky, ale aj občianskej, najmä protivojnovej poézie – presedlal na tvorbu pre deti a mládež, lebo v nej našiel nielen vnútorný azyl, ale aj nový hodnotový rozmer.
Napriek tomu, že kniha Františka Hrubína vznikala v schematickom období, ani s odstupom času nezaprie zjavnú životaschopnosť a šarm. Tieto prekvapujúco stále svieže a dynamické básnicko-rozprávkové texty majú určite čo povedať aj dnes. Vo svojej podstate predstavujú kreatívne spracovanie známych aj menej známych ľudových alebo zľudovených rozprávok o Perníkovej chalúpke, Červenej čiapočke, o nepodarených kozliatkach, o Smolíčkovi alebo Palčíčkovi, či o dedkovi, ktorý ťahal repku. Hrubín sa na základe ľudovej predlohy pokúsil o svojráznu transformáciu rozprávkového prozaického textu do jazyka poézie. Pričom v novostanovenom lyrickom svete rozprávky autor obrusuje ostré hrany konfliktov, povoľuje aj dusnú atmosféru zložitejších problémov a komplikované situácie zbytočne väčšmi nezamotáva.
Krátke riadky poézie vedú Hrubína k istej redukcii rozsahu pôvodnej rozprávky aj k zhutneniu jej sujetovej línie. Autor pristupuje k spracovania predlohy s jasnou stratégiou: volí perspektívu pohľadu zacielenú na určitý okamih, všíma si často „iba“ jeden zaujímavý aspekt rozprávky, alebo si vyberie kontaktnú situáciu, cez ktorú vyrozpráva celý príbeh: „Odkiaľ ten náš holub letí? / Na dúbku som sedel, deti, / vrkú, vrkú, vrkú. / Čo si videl na dúbku? / Perníkovú chalúpku / zo samého vrchu“ (Perníková chalúpka). Takáto autorská stratégia v sebe skrýva čaro a poetiku rozširujúcich sa vodných kruhov.
Autor nonšalantne vynecháva agresívnejšie scény, priame konflikty, či fyzické stretnutia reprezentantov dobra a zla v rozprávke. V Hrubínových autorských rozprávkach tieto skutočnosti jestvujú iba ako možnosť, tragický predpoklad, či náznak možného nešťastia a nepríjemnosti. Eventualitu problémov a zla rieši preventívne. Najmä s ľahkosťou zdravého úsudku, s prevahou bystrého myslenia, či dobrým nápadom alebo vynájdením sa protagonistu postaveného zoči–voči nebezpečenstvu: „A čím je tvoj ocko, čím? / Nech si za ním odskočím. // Len si odskoč vĺčko zlatý, popláta ti staré šaty. / Otecko je horárom, / pozná v lese každý strom. // A dnes si ho nevidela? // Práve tamto v hore strieľa, / neďaleko hentých stromov. / Môžeš naňho zavolať. // Nemám kedy, bežím domov. / A pozdravuj starú mať!“ (O červenej čiapočke). Aj najzávažnejšie stavy ohrozenia sú tu odľahčené. V prípade, ak nie sú rozprávkové konce zavŕšené šťastne, tak aspoň celkom reálnym zmierením.
V knihe Františka Hrubína Dvakrát sedem rozprávok zostáva mnohé naznačené a nedopovedané. Také sú však iba známe obsahy. Preto tieto texty podnecujú k predstavivosti a spôsobujú ľahký tréning detskej pamäti. Komunikatívnosť, ľahkosť až názornosť básnických textov je nezriedka dosahovaná využitím združeného rýmu ľudovej poézie, piesňového charakteru a použitím zvukomalebných slov. Text s adresnými ilustráciami, ktoré s textom nielen korešpondujú, ale aj komunikujú, spoluvytvárajú viacrozmerný estetický zážitok.
Jaroslav Vlnka
