Recenzia
Elena Ťapajová
21.04.2015

Dve tváre dvoch mužov - Eva Dedinská

Eva Dedinská (1980) má na konte už päť prozaických diel: Zmätok v srdci (2010), Až na dno (2011), Budem tvojimi očami (2012), Keď slzy liečia (2013), najnovší titul Dve tváre dvoch mužov vyšiel tento rok vo vydavateľstve Ikar v edícii Príbehy z kabelky. Tému vzťahov a hľadania pravej lásky či vyrovnávania sa so životnými nástrahami tentoraz obohatila o prvky psychotrileru a detektívky.

„Obyčajná žena po tridsiatke s  dvoma deťmi na krku, bývajúca v  malom zanedbanom domčeku a pracujúca v zlatníctve. Stratený prípad.“ Takto charakterizuje samu seba Diana Bachová, hlavná protagonistka knihy. Na nedostatku jej sebavedomia sa podpísala skutočnosť, že nemá najideálnejšiu postavu a tvár, má slabo platenú prácu a je slobodná matka, ktorej dcéry, deväťročná Julka a prváčka Kristínka, majú rôznych otcov. V malom meste je, zdá sa, odsúdená zostať na všetko sama. Potom sa však stretne so šarmantným vdovcom Róbertom a bláznivo sa zamiluje. Všetko sa skomplikuje, keď sa z väzenia vráti otec jej mladšej dcéry Braňo a chce pokračovať v ich vzťahu. Navyše sa po rokoch ozve aj jej sestra Andrea, s ktorou si nikdy nerozumeli, a zaskočia ju problémy s deťmi, ktoré majú iné predstavy o rodine ako ona.

Autorka sa pohráva s otázkou, nakoľko je zamilovaná žena schopná prehliadať varovné náznaky, nechať sa manipulovať a ignorovať psychopatické črty partnera. Hovorí sa, že láska je slepá a ženy vo všeobecnosti doplácajú na svoju prílišnú dôverčivosť. Lenže kde nájsť tú pravú rovnováhu medzi citmi a racionalitou a nestratiť pritom samu seba?

Príbeh vnímame očami Diany. Jej vnútorný monológ, pochybnosti a sny určite oslovia nejednu čitateľku a román možno poslúži aj ako isté varovanie. Autorka však umne splieta všetko tak, aby v závere zostala nádej na nový začiatok. My sami predsa rozhodujeme o tom, či sa budeme utápať v depresii a rezignácii, alebo budeme náš život vnímať ako príležitosť na šťastie...