Vyhľadávanie
Útla zbierka próz Dvojité priezvisko od ruskej spisovateľky Diny Rubiny (1953), ktorá krátko pred pádom Sovietskeho zväzu emigrovala do Izraela, vychádza v slovenskom preklade po prvýkrát. Okrem rovnomennej titulnej poviedky v nej nájdeme tri kratšie prózy. Ústrednú tému zbierky tvorí reflexia života človeka, ktorý sa nie vždy vlastným pričinením dostáva do situácií bez jednoznačného riešenia. Realitu prijíma s nemalou dávkou cynizmu, text je však na mnohých miestach šikovne popretkávaný humornými vsuvkami, čím sa prózy stávajú láskavejšími.
Titulná poviedka Dvojité priezvisko stavia najmä na stupňovaní napätia a zostrovaní konfliktu založenom na nevere. Ruskí manželia očakávajú narodenie dieťaťa, ktoré však so svojím príchodom na svet prinesie aj koniec ich vzájomného vzťahu. Muž sa totiž krátko po narodení chlapca Filipa dozvie, že nie je jeho otcom. Príbeh sa odohráva v dvoch časových rovinách. Jednu tvorí cesta už šestnásťročného Filipa v aute s mužom, ktorý ho vychoval a pokladá ho za vlastného otca, a druhú vytvárajú spomienky na začarovaný trojuholník vzťahov, ktoré v mužovej mysli vyvoláva takmer každé chlapcovo slovo. Filip nevie, že Viktor, terajší partner jeho mamy, je jeho skutočným otcom, a nevie toho ani omnoho viac. Vnútorný monológ muža za volantom postupne všetky tieto tajomstvá pre čitateľa odkrýva… Hoci poviedka vznikla pred viac ako dvadsiatimi rokmi, téma a spôsob spracovania jej zabezpečujú nadčasovosť, o čom svedčí aj nie tak dávne filmové spracovanie. Vyzdvihnúť treba (a nielen v tomto prípade) zmysel autorky pre komplexnosť. Cez mužovu výpoveď si čitateľ ľahko urobí predstavu aj o situácii jeho manželky a chlapcovho biologického otca, čím text dostáva väčšiu hĺbku. Zamlčané meno ženy – matky a trpkú príchuť víťazstva v mene chlapcovho biologického otca Viktora možno chápať ako pomyselné nitky, vďaka ktorým možno text čítať ako svedectvo o stave súčasných rodín.
Ďalšie tri prózy sú rozsahovo kratšie, čo však vôbec neznižuje ich výpovednú hodnotu. Autorka v nich takisto volí stratégiu individualizácie či dopadu spoločenskej situácie na jednotlivca a jeho každodenný život. Teroristické útoky ako vyvrcholenie národnostnej a náboženskej neznášanlivosti približuje v poviedke Vývesná tabuľa cez príhodu rozprávačkinej mamy. Tá sa ocitla na tržnici v Izraeli práve v čase, keď sa „zas jeden ďalší arabský vlastenec rozhodol odpáliť vlastný zadok, len aby zahlušil ďalších piatich Židov“. V ďalšej poviedke zase poukazuje na neľahký život Rusky v Izraeli, ktorá sa snaží zabezpečiť seba aj svojho syna v kultúrnom i náboženskom prostredí plnom predsudkov a často i falošných obvinení. Emocionálne najprepracovanejšou je záverečná poviedka, ktorej názov Okatý imperátor z čeľade morských karasov sa v texte rytmicky opakuje a zakaždým prináša do deja novú postavu s ťažkým osudom. Michael, rozprávač príbehov, umelec a opatrovateľ starcov, veľmi citlivo vníma potreby ľudí odsunutých na perifériu a snaží sa do ich trápenia vniesť aspoň lúč nádeje a ľudskej blízkosti.
Dina Rubina ponúka pohľad do vnútra rodín, vzťahov a kultúr, v ktorých každý môže nájsť kúsok seba či priestor na pochopenie iných.
