Dvojznačnosť etických pojmov - Dagmar Smreková, Zuzana Palovičová

Dagmar Smreková – Zuzana Palovičová

Dvojznačnosť etických pojmov

Bratislava, Filozofický ústav SAV 2009

Výsledkom predchádzajúcej spolupráce oboch našich popredných predstaviteliek strednej filozofickej generácie sú monografické práce Podnikateľská a environmentálna etika (1999) a Dobro a cnosť. Etická tradícia a súčasnosť (2003), okrem toho každá publikovala samostatne množstvo vedeckých štúdií (D. Smreková aj monografiu Zbohom Sartrovi?, 1996 a Ekonómia ako filozofický problém, 1998). Autorky na spoločných či príbuzných aspektoch vybraných etických problémov prezentujú vzájomne sa dopĺňajúcu „dvojperspektívu“ a vďaka nej cítime v textoch ustavične prítomný tvorivý dialóg. Najnovšia monografia už názvom vzbudzuje čitateľskú zvedavosť a dáva prísľub intelektuálneho zážitku sprevádzaného aj istými očakávaniami (a intelektuálnymi) prekvapeniami. Vďaka premyslenému koncepčnému zámeru a metodickému postupu autoriek sa tieto očakávania naplnili, texty jednotlivých kapitol vytvárajú vyvážený a dobre vypointovaný celok, ktorý naznačuje možný inovačný prístup k zvolenej téme. Nápad vystavať texty na princípe ambiguity či ambivalencie a cez jeho prizmu nazerať na vybrané etické pojmy pokladám za produktívny, umožňuje totiž netradičný pohľad na tieto pojmy a otvára možnosti na ich komplementárnu reflexiu, či už ide o pojem zodpovednosti, neresti, odpustenia, alebo autenticity, spravodlivosti a uznania. Čitateľská príťažlivosť tohto postupu spočíva okrem iného v ozvláštnení pohľadu, v jeho originalite. Nemenej dôležité je, že takýto metodický postup pomáha rozkrývať viacrozmernosť, neraz až protirečivosť pojmov, uchopiť vnútorné napätie medzi jednotlivými vrstvami skúmaných pojmov. Zároveň naznačuje aj nemožnosť dospievať k jednoznačným definíciám, ktoré by si mohli nárokovať univerzálnu, ahistorickú platnosť nerešpektujúcu rôzne kultúrne kontexty. Tento postup tak smeruje k uznaniu (historickej, sociálnej a pod.) podmienenosti filozofických pojmov, definícií či celých koncepcií. Napriek tomu autorky neprichádzajú vo svojich úvahách k bezbrehému relativizmu, čo by zrejme v oblasti etického uvažovania mohlo mať ďalekosiahle negatívne dôsledky, ale usilujú o kritické zhodnotenie jednotlivých (neraz protirečivých) interpretácií daných pojmov a následne o formuláciu vlastných záverov. Pohľadom sústredeným na ambivalenciu sa rozhodli komplementárne nazrieť nielen na pojmy hojne používané aj v každodennom živote (zodpovednosť, odpustenie, spravodlivosť...), ale aj na celé pojmové (kategoriálne) systémy. Princíp ambivalencie neraz prinúti čitateľa prehodnotiť klišéovité používanie niektorých pojmov, zaujať k nim nové, hlbšie, premyslené postoje. D. Smreková nadväzuje v uvažovaní o neresti na myšlienky francúzskeho sociológa M. Maffesoliho a jeho staršieho krajana F. de La Rochefoucaulda, ďalej však tvorivo (a so zjavným pôžitkom) rozvíja nové podoby idey o zvláštnej korelácii medzi cnosťami a neresťami – napríklad aj cez metaforické uchopenie opozície dvoch mýtických postáv – Prometea a Dionýza... V teoretickej rovine je použitie princípu ambivalencie výzvou na redefinovanie mnohých pojmov, dokonca aj na reinterpretácie koncepcií, čo opäť vedie k prehlbovaniu pohľadu a k jeho mnohostrannosti. Oceňujem, že autorky svoje úvahy posúvajú do polôh, ktoré sú v súčasnosti aktuálne – jednak z teoretického, jednak z prakticko-politického hľadiska. A sympaticky vyznieva aj to, že zasadzujú svoje uvažovanie tak do kontextu svetovej, ako aj domácej filozofie. Vzhľadom na závažnosť a aktuálnosť tém a na originalitu ich spracovania predstavuje monografická práca autorskej dvojice Smreková – Palovičová hodnotný príspevok k súčasným diskusiám v etike.

                                                                                  Etela Farkašová