Vyhľadávanie
Katarína Hricová: Dýchať pod vodou
Báčsky Petrovec, Kultúra 2007
Štvrtá zbierka dolnozemskej Slovenky predostiera v piatich cykloch kultivovanú reflexívnu lyriku s emocionálnym pozadím, ktorú inšpirujú existenciálne a mravné otázky života – piaty cyklus Ako more je výnimočný svojím zjavnejším erotickým ladením. Celkovo možno povedať, že všetky básne spája na úrovni kompozície princíp kontrastu (sen - skutočnosť, túžba - každodennosť, cit - rozum, povrch – hĺbka, vedomie - podvedomie, prítomnosť - minulosť/budúcnosť, muž - žena atď.), na úrovni témy introspekcia a fantazijné vízie stvárňujúce duševný či psychologický svet lyrickej protagonistky v súvislosti s jej myslením, túžbami, problémami. Takýmto spôsobom sa autorke podarilo v pokojnom rytme voľného verša dať priestor expresivite a výrazovosti – jej úvahy vyznievajú presvedčivo a miestami aj naliehavo, sledujú svojho čitateľa zachytávaním vnútorných premien ženy a zároveň od neho očakávajú spätnú väzbu. Ich komunikatívnosť je teda veľmi silná a na sile im pridáva aj ideové zameranie zbierky ukotvené vo filozofickom uchopovaní vlastného bytia, v jeho znovuobjavovaní, v jeho nefalšovanosti (s. 58).
Prvý cyklus s titulom Na dne pomenúva základné konštanty celej zbierky, predstavuje túžbu po plnohodnotnej láske, túžbu dýchať pod vodou, proti všetkým zákonitostiam, nechávať sa niesť citom, chuťou žiť aj napriek sklamaniam. Nasledujúci cyklus Okamihy ticha v šiestich básňach je alegorickým príbehom ľúbostnej túžby a neprekonateľnosti bariéry medzi snom a skutočnosťou. Tretí cyklus Dýchať pod vodou rozvíja mravnú, neraz až didaktizujúcu líniu zbierky a sústredí sa na hodnotu života: „aby si trval v žití / musíš sa naučiť / vidieť / plakať / plávať / chápať / cítiť“. V ďalšom cykle Žiješ skôr rezonuje pravdivosť vlastného života, vernosť jeho zmyslu napriek emočnej púšti (s. 63). Už spomenutý piaty cyklus má „sujet“ milovania pertraktovaného cez motívy mora, vĺn, lode a i. a oproti predchádzajúcim aj istú hravosť.
Poetka strednej generácie, hoci vzdialená zemepisne, nie je až taká vzdialená od kontextu našej poézie, má výpovednú istotu, keď odvíja jemnú nitku typicky ženskej reflexie z konfliktného klbka myšlienok a reality.
Radoslav Matejov
