Recenzia
Miriam Némethová-Suchánková
21.12.2005

Edita Gruberová. Portrét - Niel Rishoi - Fenomén Edita Gruberová

Fenomén Edita Gruberová

Fenomén Edita Gruberová

Niel Rishoi: Edita Gruberová. Portrét.

Bratislava, Hudobné centrum a Slovart 2005

Preklad Ingrid Modory

  Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kniha Niela Rishoia je len ďalším rozšírením stále rastúceho a čitateľsky pútavého radu životopisných kníh mapujúcich osobný i pracovný život niektorej zo známych osobností. Prvá časť knihy žánru biografie zodpovedá aj názvom Životopisné skice. Autor v nej mapuje osobný život Edity Gruberovej, svetoznámej speváčky slovenského pôvodu, od detstva v chudobnej rodine, cez učňovské roky na konzervatóriu, prvé angažmán v opernom súbore Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici až po emigráciu a prvé svetové úspechy. Životopisné údaje autor oživuje speváčkinými autentickými zážitkami a názormi i recenziami z dobovej tlače, no nejde mu pritom len o oslavu opernej divy, ale aj o kritické zhodnotenie jej speváckych výkonov od začiatku kariéry až po súčasnosť. Tomu je venovaná najmä druhá časť knihy s názvom Edita Gruberová – fenomén vokálneho umenia, ktorá posúva biografiu k analýze Gruberovej interpretácií, pretože autorovou snahou je zanechať v čitateľovi niečo viac, než len vyjadrenie vlastného obdivu k jej fenomenálnemu hlasu a javiskovým výkonom.

  Už po prvých Gruberovej predstaveniach sa tlač zhodovala v názore, že jej hlas je prírodným úkazom, no na druhej strane jej výkon nie je len výsledkom vysokého technického majstrovstva a živého akustického výrazu, je aj pečaťou „vrúcne prežitého, muzikantsky tvorivého, vysoko zaangažovaného prístupu“ (s. 42). Gruberovej koloratúry majú schopnosť vytvoriť zo statickej postavy plnokrvnú ženu a prirodzeným, vnútorne prežívaným spevom tlmočiť dramatický výraz, pretože bohatstvo vyjadrovacích a tvarovacích možností v opernej oblasti je podľa nej vo veľkej miere podmienené nepretržitou tvorivou konfrontáciou s piesňovým materiálom.

  Gruberovej prínos v oblasti vokálneho umenia spočíva v prepracovávaní postáv dlho spievaných v rámci istých stereotypov. Speváčka dokázala, že hudba každej postavy sa dá formovať nespočetnými detailmi a odstupňovaniami, len treba nájsť individuálnu výrazovú reč. Vďaka tomu postavy, najmä Zerbinetta, Lucia, ale i tudorovské kráľovné, stvárnené Editou Gruberovou našli v dejinách interpretácie svoje pevné miesto.

  Pre túto koloratúrnu sopranistku však rýchly úspech nebol tým najdôležitejším a jej snaha orientovať sa na to najťažšie ju priviedla k interpretáciám piesní, hoci uspieť s piesňovým večerom je omnoho ťažšie ako uspieť na opernej scéne. V osobe tejto Slovenky sa objavila speváčka, ktorá môže byť dôstojnou pokračovateľkou línie Callasová-Sutherlandová-Caballé, hoci Gruberová sa ich nikdy, ako mnoho jej predchodkýň, nesnažila imitovať.

Miriam Suchánková