Vyhľadávanie
Bratislava, Lúč 2012
Preklad Milan Krankus
Edita Steinová (1891 – 1942) patrí medzi najväčšie ženské osobnosti prvej polovice minulého storočia. Na poli f ilozof ie sa zaslúžila o rozvíjanie fenomenologickej koncepcie svojho učiteľa Edmunda Husserla, pričom sa pokúšala aj o porovnávanie tejto koncepcie s filozofiou Tomáša Akvinského. Zanechala mnohé filozofické práce o ontologickej i gnozeologickej problematike (jedným z kľúčových problémov bol pre ňu problém povahy poznávacieho procesu, vzťahu racionálnych a emocionálnych prvkov, ako aj otázka pravdy). Viaceré spisy venovala antropologickej problematike, problematike celostnej osobnosti, vzťahu poznania a náboženskej viery.
Tragédia židovskej intelektuálky konvertujúcej na katolicizmus, filozofky, teologičky, učiteľky, prekladateľky a neskôr rádovej sestry nesie v sebe príznaky európskej, ba svetovej tragédie ako dôsledku hitlerovskej politiky v Európe. Biografia sa usiluje zachytiť viacrozmernosť osobnosti tejto filozofky, teologičky, profesorky, mystičky a karmelitánky presadzujúcej ideu tolerancie a blízkosti židovstva s kresťanstvom, ktorá bola približne po polstoročí od tragickej smrti v koncentračnom tábore vyhlásená za blahoslavenú a neskôr i za svätú.
Kniha približuje Steinovú od dievčenských rokov až po tragickú smrť, pričom autori v jej príbehu využívajú filozofkinu korešpondenciu s príbuznými, ale aj s Husserlom a inými filozofmi, ako so spriateleným Romanom Ingardenom či s predstaviteľmi teológie a cirkevnými hodnostármi. V úsilí priblížiť jej viacrozmernosť siahajú autori aj po archívnych materiáloch, čo pridáva knihe na autentickosti. Do textu vplietajú aj úryvky z jej prác, takže čitateľ môže priamo nahliadnuť do jej bohatého myšlienkového sveta, do jej úsilia dopracovať sa k odpovediam na základné otázky o zmysle človeka a života vôbec, o vzťahu konečného a nekonečného bytia, ľudského a božského. Ukážky z korešpondencie zachytávajú aj všedné starosti a radosti Edity Steinovej, ťažkosti v učiteľskom povolaní, túžbu habilitovať sa. Husserl, hoci bola jeho asistentkou, ju v tomto úsilí nepodporil v presvedčení, že ako žena aj tak nemá na vtedajších nemeckých univerzitách nádej… A čo je z hľadiska celostného obrazu Steinovej dôležité, kniha ju predstavuje aj ako milujúcu dcéru, sestru, tetu a priateľku. Cítila zodpovednosť za životné osudy svojich blízkych, ale aj všetkých ľudí. Neskôr, už ako členka karmelitánskeho rádu, bola ochotná obetovať vlastný život za zmierenie človeka s Bohom, za odvrátenie katastrofy, ktorú predstavoval Hitlerov nástup k moci.
V závere knihy opatrenej menným registrom, chronologickým prehľadom životopisných údajov i filozofkiných prác sa čitatelia dozvedia čosi aj o karmelitánskej reholi a jej pôsobení u nás.
