Recenzia
19.02.2014

Emil z Lönnebergy. Úplne všetky príbehy - Astrid Lindgrenová

Zo zahraničnej literatúry si určite mnohí spomínate na spisovateľku Astrid Lindgrenovú. Po súbornom vydaní dobrodružstiev Deti z Bullerbynu sa veľkí i malí priaznivci autorky dočkali ďalšej „tučnej“ kroniky detstva, ktorá dýcha radosťou zo života a volá sa Emil z Lönnebergy. Úplne všetky príbehy (Vyd. Slovart 2013, prel. M. Bratová, Z. Drábeková). Emila poznajú mnohé slovenské deti (aj tie odrastenejšie) najmä vďaka vydarenému seriálu, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch v nemecko-švédskej koprodukcii. Slovenská televízia síce vysielala aj príbehy o Pippi Dlhej Pančuche či deťoch z ostrova Saltkråkan, seriál o Emilovi však zásluhou výborného obsadenia, dabingu a chytľavej ústrednej melódie zarezonoval medzi divákmi najviac.

Tituly opisujúce veselé príhody chlapca z Lönnebergy zastávajú v autorkinej tvorbe výnimočnú pozíciu. Predobrazom šibalského vidiečana Emila Svenssona bol totiž jej otec, Samuel August Ericsson. Mnohé z toho, čo autorka vložila do svojich kníh o Emilovi, sa zakladá práve na jeho spomienkach na vlastné detstvo. Ďalšou mimoriadnou črtou, ktorou však opäť vzdáva poctu rodinnému prostrediu či rodnému kraju, je používanie dialektu v priamej reči. V detských knihách ide o pomerne výnimočný jav. Z translatologického pohľadu je pritom zaujímavý i spôsob, akým sa s ním vyrovnali rozliční prekladatelia tejto knižnej série. Prelet (Haileyho) kométy a zmienky o vysťahovalectve do Ameriky zas umožňujú zasadiť dej do približného dejinného rámca – čo nebýva v Lindgrenovej knihách zvykom.

Aj slovenský Emil má svoje osobitosti – autorom prvého prekladu (prvej a druhej časti, ktoré vyšli v jednom zväzku) z roku 1982 je Rudolf Gedeon. Ide o jeho jediný knižný preklad v oblasti detskej literatúry. Je to škoda, preukázal výnimočnú znalosť špecifickej poetiky detskej knihy. Nemenej podarené sú aj novšie preklady Márie Bratovej (prvá a druhá časť) a Zuzany Drábekovej (tretia časť). Najnovšie ide už o ich tretie, mierne upravené vydanie.

Oplatí sa dať šancu aj knižnej verzii, a nielen preto, že sa do nej zmestilo viac Emilových lapajstiev. Pozoruhodným vývojom prešli aj ilustrácie Björna Berga od prvého po tretí titul série.