Vyhľadávanie
Krehká podstata snehu
Sarah Emily Mianová: Encyklopédia snehu
Bratislava, Ikar 2005
Preklad Alena Redlingerová
Ak si chcete prečítať ľahký príbeh s napínavou zápletkou, vyvrcholením aj dobrým koncom, siahnite radšej po inej knihe. Ak však máte trochu času nazvyš, chuť zaexperimentovať si, poihrať sa i popremýšľať, ste na správnej adrese. Debut americkej spisovateľky nesie názov Encyklopédia snehu.
Titul nie je ani symbolický, ani poetický. Kniha je skutočne rámcovaná odbornou formou: jednotlivé heslá však zapĺňajú možno na encyklopédiu trochu netradičné obsahy. Aby som nezabudla, obálku si prečítajte najprv, stojí tam, že autorkino auto, ktoré sa našlo po letnej búrke opustené, vo svojich útrobách skrývalo práve predložený rukopis. Jeho autorstvo i miesto pobytu Mianovej sú neisté. Kniha sa napokon začne rozvíjať, ako hovorí v úvode fiktívna redaktorka, a naberá štruktúry podobné snehovým vločkám s úponkami a „vetvičkami“, štruktúry fragmentárne, asociatívne. Niektoré heslá sú príbehmi väčšinou mladých dievčat, pokúšaných láskou, stratou rodiča, napätými rodinnými vzťahmi, zneužitiami, anorexiou... Všetko aktuálne americké témy. Iné heslá ponúkajú citácie, a tak sa v dielku stretnú Baudelaire, London, Kandinskij, Blake..., ale aj iné, vymyslené mená, ku ktorým autorka v závere pridáva aj „medailóniky“. Väčšinou trochu zvláštne, snežné.
Áno, všetky príbehy spája sneh: nájdeme medzi nimi putovanie Alpami, výrobu grónskej koženej obuvi... Jednou z dôležitých vlastností snehu je i krehkosť – u protagonistov má podobu citov. Láska je pre rozprávača alebo zberateľa týchto poznámok o snehu alchýmiou. Mianovej kniha nie je bežným príbehom. Pomohla si postmodernými postupmi, keď naplnila dielo formálne exaktnej povahy umeleckými obsahmi (inak postup pomerne dlho umeleckou literatúrou používaný). To knihu robí zaujímavou, no na druhej strane zaťažuje a možno aj hnevá čitateľa neznalého a nepripraveného na vrstvenie rôznorodých rovín, príbehov aj ne-príbehov, na vytváranie atmosféry prelínaním a prekračovaním bežného rámca prozaického diela. Neprehľadná skladačka hesiel sa pri dočítaní predsa len mierne „pripozavrie“ a niektoré časti do seba pekne zapadnú. Toť odmena pre odhodlaného čitateľa! Autorka sa nesnažila vytvoriť inteligentnú „nadknihu“, ktorej by, v najlepšom prípade, nemal nikto porozumieť. Naopak, zdá sa mi, že sa predstavila ako postmoderná autorka s dušou dieťaťa: zraniteľná, úprimná a tvorivá.
Metamorfózy snehu sú rôzne, od tých najpríjemnejších až po tragické a drsné. Tak je to aj s láskou, ako to vo svojom citlivom, avantgardne alebo, ak chcete, postmoderne koncipovanom príbehu podáva Sarah Emily Mianová. Tak sa nechajte zamotať, pretože stratiť, snáď, nemáte čo.
Eva Ťapajnová
