Michael Ende a Wieland Freund: Rodrigo Rabiát a jeho panoš Špunt

Preklad: Nikoleta Račková

Bratislava: Albatros, 2020

 

Milujem film Nekonečný príbeh (r. Wofgang Petersen, 1984). Má zaujímavé vizuálne efekty, je o literatúre, má úžasne depresívny soundtrack a najnapínavejší prechod bránou (prepáč, Hviezdna brána, na Južné veštice sa nechytáš). Kniha je vraj lepšia. Neviem to potvrdiť, hoci mi na poličke leží niekoľko rokov. Bojím sa, že to bude pravda a po jej prečítaní nebudem schopný film znovu sledovať.

Prečo to spomínam? Autorom knihy je Michael Ende, nemecký spisovateľ, bohužiaľ už po smrti. Práve moja láska k Nekonečnému príbehu, ale i strach z jeho knižnej verzie, má núti čítať iné Endeho texty. Napríklad, Dievčatko Momo, ktoré existuje aj ako vynikajúca rozhlasová hra.

Práve Endeho meno na obálke bol dôvod, prečo som sa na Rodriga Rabiáta a jeho panoša Špunta, ktorého nedávno vydalo vydavateľstvo Albatros, tešil. Aké však bolo moje sklamanie, keď som zistil, že Ende napísal len prvé tri kapitoly! Zvyšných 13 doplnil iný nemecký autor rozprávok – Wieland Freud.

V texte to cítiť. Sú to drobné rozdiely, napríklad v opakovaní fráz alebo používaní prídavných mien. V rytmike kapitol. Ale fakt len drobné; ak neviete, čo hľadáte, ani si to nevšimnete.

Takže Rodriga Rabiáta nebudem hodnotiť ako Endeho knihu, ale ako detskú knihu. Nezávisle od autora, mimo kontextu jeho diela.

Hlavným hrdinom je Špunt, syn bábkohercov Tučkovcov. Ten od nich jednej daždivej noci ujde na hrad lúpežného rytiera Rodriga Rabiáta, lebo sa chce stať jeho panošom. Jeho útek spustí lavínu omylov, ktoré Špunta privedú k princeznej, drakovi, k pokladu a cestou poriadne potrápia jeho rodičov. I samotného rytiera Rabiáta, ktorý je v skutočnosti veľkým zbabelcom, ale aj ohromným rozprávačom.

Príbeh čerpá hlavne z tradície rytierskych balád a romancí, ktoré však prevracia na hlavu. V dnešnej dobe, dobe po Shrekovi, to obracanie na hlavu pôsobí ako klišé. V mnohom pripomína komiks Nimona. Lúpežník je vlastne zbabelec, miesto princeznej je smutný kráľ a hlavný hrdina v celom príbehu pobehuje v kostýme šaša. Avšak klišé je dvojsečná zbraň. Najotravnejšie je, keď nie je použité správne. Čo nie je prípad Rodriga Rabiáta. Všetko tu má svoju funkciu, zmysel a pointu.

Ozaj, pointa. Tradičná, že odvaha nie je nedostatok strachu, ale spôsob, ako sa strachu vzoprieť, že báť sa treba a že príbehy sú pravdivé, aj keď sú klamlivé. A občas je dobré vyjsť zo svojho hradu do neznáma. Z hľadiska obsahu má teda Rodrigo Rabiát všetko, čo detská knižka má mať. Ale nič navyše, nič nové. V tomto smere je mimoriadne tradičná.

Čo sa formy týka, dospelého čitateľa bude rozčuľovať. Často sa opakujú veci a informácie, ktoré by sme mali vedieť. Ale treba mať na pamäti, že je to kniha pre deti, pravdepodobne určená na čítanie pred spaním. Každý večer kapitola. Tak bude fungovať najlepšie. Tak je v nej gradované napätie i zápletka. Vydrží aspoň na dva týždne. Hyperaktívne deti, ktoré zabudnú, čo sa dialo večer pred tým, dostanú hneď vysvetlenie. Text im to pripomenie.

Príbeh dopĺňajú aj krásne ilustrácie.

A to je  asi tak všetko. Rodrigo Rabiát je milá detská knižka, ktorá neurazí a deti zabaví. Nepredstavuje nič, čo by sme v tomto žánri nevideli, ale nie je hlúpa ani príliš jednoduchá. Predstavuje tradičnú modernú európsku rozprávku v krásnom slovenskom vydaní. Nie je určená dospelým deťom, je len pre deti. Niečo, čo môže slúžiť ako predjedlo k Nekonečnému príbehu.