Vyhľadávanie
TRIO Publishing 2012
Maroš Krajňak svojou debutovou novelou Carpathia (2011) zaujal nielen témou, ale aj jej literárnym uchopením. Originálny pohľad na pohnuté dejiny Rusínov podal spôsobom, ktorý ocenila aj porota prestížnej literárnej súťaže Anasoft litera. Po roku prichádza tento mladý talentovaný autor s prózou Entropia, ktorá na prvotinu v tom najlepšom zmysle slova nadväzuje.
Ak ste mali možnosť čítať Carpathiu, viete, že hľadať silnú príbehovú zložku v Krajňakových knihách netreba. Autor kladie na čitateľa značné nároky tým, že veci nepomenúva priamo, v hojnej miere využíva alegóriu, pracuje s lokálnymi reáliami a dynamiku textu tvorí vnútorným napätím, ktoré plynie z konfrontácie subjektu s predmetom jeho nazerania. Inak tomu nie je ani v novele Entropia. Už názov nás odkazuje na jeden z najdôležitejších zákonov termodynamiky – entropia je mierou neusporiadanosti systému. A práve táto neusporiadanosť, chaos vo svete a v ľuďoch tvorí tematické jadro knihy.
Kým ústrednou postavou Carpathie bol subjekt, ktorý formou ja-rozprávania opisoval svoju púť naprieč rusínskym územím a nostalgicky vnímal neodvratnú asimiláciu tohto etnika, v Entropii nazeráme na tému vojny, viny a trestu prevažne optikou alegorických bytostí Buka a Forela. Tí prenasledujú Pepa, akúsi ad hoc personifikáciu mystického kata, ktorý počas vojny „bol medzi mužmi, ktorí na okraj dediny vyviedli svojich iných susedov a tam ich popravili“. Cieľom ich cesty je vymierajúca dedinka Kurdybanivka na Ukrajine, kde žije posledný obyvateľ – vdova po katovi Pepovi. Viac ako geografický cieľ ich cesty je však dôležité poznanie „celej dostupnej dimenzie karpatského šialenstva a sentimentu“. Poznanie, ktoré presahuje hranice chápania človeka, že zlo, egoizmus, lož a zbabelosť sú súčasťou každého z nás. A najväčšou tragédiou je, že sa tieto vlastnosti prederú na povrch v hraničných situáciách bez ohľadu na miesto a čas. Dôkazom toho sú až kreaturalistické scény mladých učňov, ktorí pijú, hajlujú a „ktorí chcú nič“, podobne ako ich otcovia. Entropia v praxi. Na druhej strane, Pepo počas vojnovej masakry zachránil život mladej lekárke, a svet preto nemožno vnímať len čierno-bielo. Autor ponúka čitateľovi pohľad okom kamery. Surrealistické obrazy tak dodávajú značne abstraktnému textu formu, farebnosť je silným výrazovým prvkom, s ktorým autor pracuje aj v záverečnej scéne idealizovaného návratu do Pepovho detstva.
Maroš Krajňak svojou druhou novelou potvrdil, že úspech jeho debutu nebola náhoda. Jeho štýl je síce percepčne náročný, ale kompaktný. Pre dosiahnutie estetického zážitku nemusí čitateľ za každú cenu prelomiť autorov kód. A práve to je najväčšia pridaná hodnota Krajňakovej novely Entropia.
