(e)Pigramy – Erik Ondrejička – Jemné, prerozmýšľané, vtipné

Jemné, prerozmýšľané, vtipné

Jemné, prerozmýšľané, vtipné

Erik Ondrejička: (e)Pigramy, Bratislava, Elán 2009 

Erik Ondrejička knižne debutoval v roku 2004 básnickou zbierkou Na vnútornej strane viečok. V roku 2006 mu vyšla zbierka Tanec večerných vločiek. Čarovne veršované rukopisy kníh pre deti čakajú na vydanie. Ondrejičkovi sa podarilo obnoviť vedome zaniknutú a náročky popieranú poetiku básnického umenia: rým a hudobnosť verša. Jeho verše nie sú ani naivné ani sentimentálne. Ostrý intelekt a mäkká hudobnosť vytvárajú nezvyčajnú kombináciu, s ktorou si nasilu disonanční autori a slovenské literárne prostredie, ktoré sa hrá na zložitý intelekt, nevedia rady. Čitatelia však majú radi a obdivujú ojedinelý a svieži Ondrejičkov talent, schopnosť zachytiť atmosféru a pobaviť.

Ondrejičkova kniha prináša ojedinelý žáner: epigram. Podľa vnútornej štruktúry by azda bolo treba hovoriť o aforizme, avšak pravidelná forma rýmovaného štvorveršia zrejme priviedla autora k názvu epigram, hoci evidentne ide o stručne vyjadrenú, vtipnú sentenciu. Iste preto v názve nachádzame novotvar e(Pigram).

Definície aforizmu sú rôzne a pohybujú sa na pomedzí príbuzných žánrov krátkych foriem, ako je esej, denník, prekvapivo, ale logicky aforizmus nachádzame aj v súvislosti s moderným románom. F. Spicker v rozsiahlej teoretickej práci Der deutsche Aforismus im 20. Jahrhundert. Spiel, Bild, Erkenntnis (Tübingen, 2004) – (Nemecký aforizmus 20. storočia. Hra, obraz, poznanie) okrem historickej genézy skúma aj prvky aforizmu v poetike postmoderných autorov. V závere súhlasne cituje myšlienku H. Frickeho z roku 1984 o „zmiešanine žánru vo vrchnom poschodí literatúry“ – pritom podľa neho aforizmu najbližší žáner je esej. V moderne sa nedá urobiť ostrý predel medzi týmito dvomi žánrami a prechodné fenomény sa dajú rozoznať rovnako u esejistov ako u aforistov v 20. storočí. V súvislosti so vzťahom lyriky a aforizmov, poukazujúc na svoj starší výskum Spicker akcentuje znova svoju teóriu problémov „minimalistickej definície“ s kritériami: „sporo a zároveň zmysluplne“. Na viacerých miestach a v súvislosti s viacerými autormi sa Spicker zaoberá vzťahom aforizmu a denníkovej formy, vzťahom aforizmu a románu, ako i vedy a metafyziky vo vzťahu k aforizmu, pričom zdôrazňuje najmä blízkosť aforizmu a filozofie.

V slovenskej literárnej vede nenájdeme teoretickú prácu, ktorá by typologicky určovala slovenský aforizmus ako žáner, hoci sa tento naozaj v slovenskej literatúre vyskytuje a pestuje: Pavol Strauss, Tomáš Janovic, Peter Gregor a i. Erik Ondrejička je svojím jemným spôsobom vyjadrenia alebo poučenia bližší skôr Pavlovi Straussovi ako ostatným dvom. Ide o prerozmýšľané a vtipne pointované pozorovanie, alebo náhly prienik do podstaty často absurdných životných, politických alebo intímnych situácií.

Výnimočnosť knihy aforizmov Erika Ondrejičku podčiarkuje fakt, že predstavuje veľmi starý, avšak pomerne zriedkavý žáner, ktorý navyše západní teoretici pokladajú za kráľovský žáner 20. storočia.

Mária Bátorová