Vyhľadávanie
Rovnako ako v škandinávskych trileroch a detektívkach, aj v knihe Tupilak sa autor nebojí kritizovať sociálne rozdiely, prípadne nájsť čierne miesto v politike a vládnych kruhoch. Novinka Marka Thelena (pseudonym) sa nesie v duchu kritiky štátnych zákaziek a priživovaní sa na eurofondoch. Zvláštny názov knihy – Tupilak – sa čitateľovi ozrejmí v priebehu príbehu. Jedná sa o obradnú sošku, ktorá sa nazýva aj fetišom.
Dej nás prenesie na prenádherný Island. Lenže do roku 2010, kedy sa tam okrem nejednej vraždy odohralo aj čosi, čo zasiahlo leteckú dopravu. Vybuchla tam totiž sopka Eyjafjallajökull. Kríza s leteckou dopravou bola vtedy katastrofická, ale nemala taký dosah ako tá aktuálna, ktorá nás zasiahla kvôli pandémii Covid-19.
Už na prvý pohľad je zrejmé, autor to v texte aj nepriamo potvrdí, že sa pri tvorbe inšpiroval nórskym spisovateľom Jo Nesbøm. Na rozdiel od jeho hlavného hrdinu Harry Hola, tak detektív Denis Martinský nemá problémy s alkoholom a celkovo sa zdá, že má život viac-menej v poriadku. Nič to nemení na tom, že sa často dostáva do podobných život ohrozujúcich situácií. Rovnako brázdi okrem svojej domoviny aj časti sveta (autor dozaista čerpá zo svojich osobných skúseností). Tak ako v debute s názvom Krvavá karikatúra, tak aj tu využíva Martinský na spoluprácu pomoc iných krajín.
Príbeh sa začína vraždou v hoteli na Islande, kde mala pracovné stretnutie slovenská IT firma, ktorá má svoje pobočky aj v Poľsku a iných krajinách. V posledných rokoch sa firma nabalila na štátnych zákazkách a zisky jej len a len rástli. Takže sa tam, samozrejme, nájdu osobné spory a všetko smeruje k tomu, že vrah poľskej kolegyne je konateľ spoločnosti.
Denis Martinský miestami pripomína agenta 007, pretože sa prepašuje v priebehu deja aj hlboko do Afriky – kde sa stretne s pašovateľmi drahých častí zvierat, vyskočí z lode a ocitne sa v Portugalsku. Zároveň dej knihy zabrúsi aj do mesta Talin, ale hlavným ťažiskom zostáva pre tentokrát Island. Takéto prostredie a typ rekvizít dodáva knihe nádych exotična. Zároveň vidno, že autor tieto krajiny sveta pozná a nejedná sa o čosi umelé.
Dej je, bohužiaľ, miestami budovaný naivne, s cieľom čitateľa len čo najskôr a najefektívnejšie zaujať. Najslabšou pasážou je časť, v ktorej sa snaží detektív infiltrovať do IT firmy. Celé to pripomína útržok z béčkového filmu. Našťastie, táto pasáž je len odbočkou od hlavnej dejovej línie, aspoň čo sa týka konečného vyvrcholenia.
Dlhšie kapitoly v komornom duchu nepôsobia nudne, ani nebrzdia vývoj príbehu. Na záver len jasné stanovisko: Tupilak je rozhodne literárne ďalej než autorov debut.
Marko Thelen: Tupilak
Bratislava: Slovart, 2021
