Eskimák na korze - Ján Marton - K skutočným hodnotám

K skutočným hodnotám

Martin, Hladohlas 2010

Eskimák na korze je druhou zbierkou poézie autora, prezývaného aj „Bukowski spod Tatier“. Koncepcia sa výrazne neodkláňa od línie načrtnutej v debute. Marton opäť zachytáva nevraživý svet smerujúci k apokalyptickému zániku, nosným motívom sa však stáva vzťah medzi mužom a ženou. Zobrazuje rozličné podoby partnerskej lásky, od prchavej, podenkovej cez vášnivú čisto telesnú túžbu až po čisté a trvácne city: „kráčame svetu naproti / a samotu si delíme / presne na polovicu“. Uvedená tematika je neraz umocnená dráždivými erotickými motívmi.

Pozornejšiemu čitateľovi v mnohých textoch neunikne stvárnenie Boha ako vonkajšej sily, ktorá nezasahuje do osudu a necháva človeka vyrovnať sa s údelom vlastnými silami. Do popredia sa tak dostáva potreba snívať a plniť si svoje sny.

Výrazný kontrast vytvára v zbierke najmä umelo pôsobiaci urbánny svet plný komerčných nástrah a ťahov v spojení s radosťou z jednoduchých, prostých zážitkov: „do postele z Quatra na splátky / sme vypotili čistú radosť / a kopali smrť do riti“.

Básne sú podfarbené výrazným sarkastickým, ironickým, dokonca sebaironickým podtónom. Marton neváha nastaviť kritické zrkadlo ani svojmu ja, pasuje sa do roly Dona Quijota a večného tuláka, ahasvera, hľadajúceho skutočné hodnoty: Jano Marton používa tri bodky, lebo sa bojí mlčať // ... // bojuje úplne sám / proti vlastnému svetu / a na svedomí má / zemetrasenie splnených snov“. Vo svojej druhej knihe prikladá väčšiu váhu výrazovej stránke, využíva autorskú skratku a prostredníctvom presahu navrstvuje významy veršov i jednotlivých textov: „v niečo verte a nikdy / nikdy nečítajte knihy // od Igora Bukovského (sú až nechutne zdravé)“. V určitých prípadoch však osamotený záverečný verš môže vyznievať trochu nadbytočne.

Ján Marton tentoraz šetrí vulgarizmami a rebelskými gestami. Texty sú oproti debutu umiernenejšie, autor je hĺbavejší, intenzívnejšie sa zamýšľa nad problematikou a otázkami doby, pričom niektoré verše nadobúdajú charakter bonmotov, či filozofujúcich konštatovaní: „nemať dôvod je niekedy viac ako mať ich milión“ (s. 44).

Marton nachádza podstatu šťastia v trvalých životných hodnotách, v úprimných vzťahoch a o túto myšlienku sa chce podeliť aj s čitateľmi.