Vyhľadávanie
Ľubica Holubcová si po svojom nie veľmi vydarenom debute Útržky z krídel pozmenila nielen svoje umelecké meno pridaním druhého mena Flávia, ale aj spôsob svojho básnického vyjadrenia: namiesto krátkych veršov tentoraz stavila na dlhšie a členitejšie básne v próze, ktorými príjemne prekvapila. Hneď v prvej časti zbierky Ešte viac svoja (Vydavateľstvo DALi 2013) nazvanej Keď z celistvosti vytrhávam prebytočné predostiera závažné filozofické a existenciálne otázky; usporiadanie textov, použité jazykové prostriedky a množstvo aktualizovaných biblických odkazov pripomínajú prvé knihy Starého zákona – poetka sa vracia k prapočiatku sveta, miestu človeka v ňom, prvotnému hriechu a veľkej potope, upozorňuje na pre ňu podstatné morálne princípy a hodnoty. Funkčne využíva archetypálne symboly, ktoré oživuje civilizačnými motívmi: „Vyzúvam sa z pozície vlažnej a putujem za slnkom. Solárium ma surovo zatvorilo / do truhly.“ Druhá časť Keď rozratúvam vzťahy na drobné a papierové sa viac zameriava na odhaľovanie ženskej podstaty lyrického subjektu, reflektuje postavenie, úlohy a možnosti ženy v súčasnom svete, robí to však veľmi odosobnene a s nadhľadom, niekedy až príliš prakticky – ako naznačuje názov časti, dôležitú úlohu v nej zohráva „vzťahová matematika“, dokonca geometria, kvantifikovanie citového života, akoby jej práve strohé vedecké fakty mali pomôcť prekonať akúsi dysfunkčnosť vo vzťahovej rovine: „strácam sa v pokusoch o spoločný domov“. Geometrický princíp využíva aj v záverečnej časti Keď sa z hry odkotúľa príčina, po formálnej stránke vystavanej aj na slovných hrách, v ktorej pokračuje v úvahách o existencii človeka a jeho ľudských zlyhaniach.
