Recenzia
Renáta Szabová
29.07.2021

Estetika cynizmu v ženskom písaní

Katarína Fedorová: Úspešníci

Bratislava: Slovart, 2020

 

Katarína Fedorová nie je len talentovanou prozaičkou, ale aj lektorkou medicínskeho práva. Spisovateľskú kariéru odštartovala publikovaním dvoch kníh z oblasti práva a zdravotníctva. V knihe Pacient v práve sa zaoberá právami pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V publikácii Ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím zasa poukazuje na spôsoby, ako efektívne vyriešiť problémy týkajúce sa života s postihnutím. Intencie pracovných skúseností zo spomínaných oblastí sa špecifickým spôsobom premietli aj do jej prozaického debutu Úspešníci. Fungujú ako indikátory problémov, zapracované do diela natoľko efektívne, že čitateľ má potrebu sa nad nimi zamýšľať.

Novela, písaná realistickou poetikou, v ktorej sa tematizuje súčasné lekárske prostredie, prekonáva čitateľské očakávania a formuje nový pohľad na ženskú protagonistku v slovenskej literatúre. Využíva svojský humor a nebojí sa stvárniť témy, o ktorých z času na čas ľudia premýšľajú, no boja sa o nich hovoriť nahlas. S cynickým náhľadom do životných situácií lekárky a jej rodinných príslušníkov, ktorým patria rozmanité dejové digresie, necháva čitateľa utvoriť si na všetko vlastný názor. Tematicky sa dotýka problémov fungovania človeka v spoločnosti, v manželstve aj v temných zákutiach súčasného zdravotníctva. Svet úspešníkov je poznačený generačnou determináciou, ktorú autorka spracovala prelínaním psychologického aj fyzického kontextu bytia. Správanie niekoľkých generácií žien tejto knihy je vymedzené a podmienené nielen v interakciách s mužmi, v sexuálnom živote, ale aj vo vzťahoch s deťmi. Zorné pole „mamičkovského komplexu“ slovenskej literatúry, ale aj spoločnosti autorka zobrazuje z netradičnej strany. Oceňujem odvážnosť voľby stvárniť materstvo protipólom, v ktorom sa vzťah dieťaťa a matky buduje postupne. V tomto bode ma zaujal použitý žánrový synkretizmus. V románe sa objavuje báseň, ktorú zložila postava lekárky pre jej novorodeného syna: „Škreky a vresky trvalé, môcť ho tak prikovať ku skale. Zavolať orla trhača, slobodná domov odkráčať.“ (s. 30)

Príbeh je podaný optikou personálneho rozprávača ohraničeného postavou lekárky, prostredníctvom ktorej vníma svet. Z hľadiska kompozície sa dielo člení na menšie kapitoly bez číslovania. Každá z nich predstavuje novú situáciu či fázu života postáv. Tieto situácie sú prepojené do harmonického celku. Štýl knihy púta svojou špecifickosťou. Dej rozvíjajú krátke vety so slovesnými opismi situácií, ktoré fungujú ako efektívne gradačné štylémy. V jazyku sa vyskytuje subštandardná lexika (slangizmy, familiárne slová), ale aj lekárska terminológia. Tieto štylisticky odlišné časti slovnej zásoby sa svojrázne spájajú, ako napríklad v prirovnaní: „Dlhý mocný jazyk jej strkal hlboko do krku, akoby ju ním chcel zaintubovať.“ (s. 53)

Odkazy na notoricky známe diela literárneho kánonu (grécke báje, Anna zo zeleného domu, Jana Eyrová, Slávy dcera...) autorka použila s úmyslom zintenzívniť vnímanie situácie, ktorú postavy v danom okamihu prežívajú. Príťažlivé je aj objavovanie sa opakujúcich motívov a impulzov, ktoré veľmi dobre fungujú v rôznych častiach novely: matka hlavnej postavy nedokázala precítiť materstvo, ale je milujúcou babičkou, opakujúce sa prvky v manželstvách, z ktorých sa postavy snažia vymaniť alebo sa v nich utopia, skúsenosti s rôznymi druhmi drog, ktoré rúcajú čitateľské očakávanie. Kontúry charakterov postáv sa zvýrazňujú postupne so zreteľom na chyby, poklesy a vzchopenia na pozadí faktorov ovplyvňujúcich ich životy.

Názov knihy Úspešníci je cynickou metaforou na pachtenie sa človeka za prestížou, peniazmi a uznaním. Vo svete tejto knihy sa honba za úspechom, ktorý protagonistom ponúka ich sociálny status, zastavuje iba v zábleskoch nervových vzrušení s odstupom času a vo svetle nových peripetií života alebo sa neobjaví vôbec. Fenoménom v diele sú dva rozmery uvažovania a správania hlavnej protagonistky. Rozhodné a konštruktívne prežívanie lekárky sa prejavuje navonok vášňou, záujmom a snahou o sebarozvoj, naproti tomu stoja dominujúce citové návaly, potreba uznania, chvály a nezvyčajný vnútorný život, ktoré rozprávač opisuje bez zdanlivej selekcie „nevhodných“ myšlienok. Takéto nekorigované rozprávanie je v literatúre príjemným osviežením. Dielo sa tak vymedzuje proti tradičnému „ženskému“ písaniu, v ktorom býva ženské myslenie zväzované konvenciami spoločnosti.  Túto protagonistku nič neobmedzuje, dostala možnosť premýšľať tak, ako ľudia v realite, bez prikrášlenia, dokonca akoby bez cenzúry autora, ktorý často vyberá len také myšlienky postáv, ktoré sa mu hodia do ich profilu. Táto kniha nie je o hrdinke, ale o osobnosti ženy, ktorá nemá rada sex a uvedomuje si prečo, neľúbi a láska neformuje jej život, no aj tak sa pohráva s mužmi. Jej myšlienky a skutky sú v kontexte životného príbehu dych berúce, často sebecké, ale odôvodniteľné práve pre jej strach zo zlyhania, zakorenený hlboko v podvedomí od ranného detstva.

Všetky roviny diela a výrazové vyjadrovacie prostriedky pôsobia ako harmonický celok. Zvolené literárne postupy považujem v diele za esteticky účinné a originálne. Úspešníci sa vďaka nim zaraďujú k dielam, ktoré môžu určovať budúcu literárnu orientáciu ženského písania.