Vyhľadávanie
Martin, HladoHlas 2011
Ak čitateľ „smädný“ a dychtivý po Afrike siahne po knihe Etiópia fotografa, cestovateľa a spisovateľa Pavla „Hiraxa“ Baričáka, určite svoj smäd uhasí. Zámerne píšem niektoré slová do úvodzoviek, pretože celá kniha je o tom: o očakávaniach a nasledujúcich vytriezveniach. Autor nevyužíva len zátvorky ako upozornenie, že ide o posun významu, ale ak dá slovo do zátvorky, naznačuje tým, že daný výraz v slovenčine proste neexistuje a slovo, ktoré použil, by sa mohlo uraziť. Každý deň, každý zážitok je opísaný s nezvyčajnou iróniou a sebairóniou vychádzajúcou z vlastných očakávaní, počnúc opisom klímy až po sebareflexiu. „Hirax“ píše, že vyzerá ako biely čert medzi hnedými deťmi. Využíva hovorovú reč, vsúva do textu svoje myšlienky, postoje a city. Celú Afriku poňal z úplne iného konca, než ako je zakorenená v našich predstavách. Nepozerá sa na Etiópiu ako na chudobnú krajinu, ktorej treba pomôcť, kde sú chudáci negramotní ľudia, ktorí bezprostredne potrebujú prítomnosť našej civilizácie či misionárov, práve naopak, objasňuje čitateľovi, prečo Etiópia v 21. storočí vyzerá ako zo stredoveku. Prečo nedokážu pestovať na úrodných poliach ryžu či kaučuk, prečo nevyužívajú energiu z vetra či vody...
Jeho cestopisu nechýbajú prvky dobrodružstva, využíva nákladiaky, lode, či jednoduchý autostop, domácim Etiópčanom vysvetľuje rukaminohami, že sa potrebuje dostať do ďalšieho mesta, a zažije pri tom neočakávané veci. Každý deň je výnimočný. Na každom kroku spoznáva, a s ním jeho čitatelia, že pri cestovaní musíme predovšetkým zabudnúť na svoje očakávania, pretože výsledok je pre istotu úplne, ale úplne iný... Odporúčam prečítať si Etiópiu podľa „Hiraxa“, naozaj absolvujete vysokú školu neočakávania, pritom sa zasmejete na takých obyčajnoneobyčajných veciach, ako je ekonomická kríza mníchov či nutnosť vyhľadať v 50°C toaletu a dostanete chuť prečítať si aj ďalšie príhody tohto až niekedy priveľmi optimistického chlapíka s plešinou odretou od všetkých nízkych stropov v etiópskych „domoch“. Na záver pripájam aspoň jednu z mojich najviac presmiatych pasáží z knihy: „Modlím sa, aby som nedostal hnačku, lebo si už predstavujem, ako niekde za stromom spotený kakám, päť detí ma pozoruje a všetky sú schopné podať mi zvädnutý lopúch, len aby dostali platný toliar.“
