Vyhľadávanie
Viliam Mruškovič
Europa Linguarum Nationumqve
Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia
Martin, Matica slovenská 2008
Pod latinským názvom Europa Linguarum Nationumqve autor ponúka slovenským čitateľom nevšedné encyklopedické dielo o jazykových a národných spoločenstvách starého kontinentu. O Európe sa tvrdí, že vyniká ojedinelou jazykovou a kultúrnou pestrosťou.. Hoci faktom ostáva, že európske jazyky tvoria len 3 percentá z celkového bohatstva jazykov sveta, jazykovo-kultúrne dedičstvo Európy je skutočne mimoriadne. Napokon Viliam Mruškovič vo svojom kompendiu opisuje 86 európskych jazykov patriacich do 5 jazykových rodín spolu aj s etnikami, ktoré príslušnými jazykmi hovoria. Zrejme nie je také dôležité, že Encyklopédia jazykov Európy G. Pricea a jeho kolektívu, ktorá nedávno vyšla v českom preklade, podáva trochu iný obraz o jazykoch Európy. Doteraz sa totiž napr. nedarí ani odlíšiť jazyky od nárečí.
Encyklopedické dielo Viliama Mruškoviča má svoju vlastnú skladbu. Najprv sa podávajú jednotlivé názvy jazykov (domáci názov i názvy v cudzích jazykoch), po čom nasleduje podrobná charakteristika všetkých jazykov, ktoré sa tu opisujú, ale uvádzajú sa aj štatistické údaje o nositeľoch jazyka, príslušné abecedy, ako aj ukážky z opisovaných jazykov spolu aj s ich slovenskými prekladmi. V prílohách sa navyše nájdu aj prehľady o rozšírení a zastúpení jazykov v jednotlivých štátoch, súpis neeurópskych etník v Európe a autor dokonca pridáva aj pravidlá tvorenia názvoch jazykoch a ich nositeľov. Práve v tejto súvislosti by sme sa však mohli pýtať, prečo autor používa iné názvy jazykov, než na aké sme si u nás doma už zvykli, napr. lucemburčinu namiesto luxemburčiny, lívčinu namiesto livónčiny, sardčinu namiesto sardínčiny, korzštinu namiesto korzičtiny, ale to je vec ďalšej diskusie v oblasti ustaľovania terminológie.
Hoci Viliam Mruškovič vydal aj niektoré iné pôvodné knižné diela z oblasti slovensko-inonárodných literárnych vzťahov či archívnictva, Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia predstavuje bezpochyby jeho životné dielo. Na Slovensku pred časom vyšli znamenité kompendiá Jazyky sveta a Písma sveta z pera Viktora Krupu a Jozefa Genzora, ku ktorým je Mruškovičovo dielo ideálnym komplementom, sústredeným na Európu. K slovenskému čitateľovi sa v jeho knihe dostávajú detailné, miestami až unikátne informácie o mieste a fungovaní európskych jazykov, ktoré nenájdeme ani vo svetových encyklopedických dielach. Dalo by sa povedať, že čím menší jazyk, tým sa tu nájde viac informácií. Čitateľ môže len žasnúť nad autorovou detektívnou schopnosťou pri vyhľadávaní údajov.
Je hodné pozornosti, že aj keď Viliam Mruškovič nepracuje ako profesionálny lingvista, vďaka svojmu polyglotizmu úspešne zvládol takú náročnú úlohu, na ako dnes pracujú obvykle veľké kolektívy. Vydanie Mruškovičovho encyklopedického diela Europy Linguarum Nationumqve je výnimočným vydavateľským činom Matice slovenskej, ktoré je veľmi časové aj preto, že, ako všetci vieme, rok 2008 je v Európe rokom interkultúrnej komunikácie.
Slavomír Ondrejovič
