Vyhľadávanie
O Európe bez propagandy
Karl-Markus Gauß: Európska abeceda
Bratislava, Kalligram 2004
Preklad Z. Beckerová, E. Farkašová
Je to výnimočná kniha. Jej názov a heslár síce na prvý pohľad pôsobia „eurokonformne“, ale už prvé stránky tohto nevšedného slovníka popredného rakúskeho esejistu nenechajú nikoho na pochybách, že ho čaká vzrušujúce čítanie s prenikavým myšlienkovým bohatstvom. Gauß sa ani na chvíľu nepomýlil stuchnutými politickými poučkami o akýchsi osobitných európskych hodnotách a s nekompromisnou otvorenosťou odhaľuje podstatu, ktorá sa skrýva za vznešenými frázami.
Identifikuje históriu pojmu Balkán, ktorý vymysleli koloniálne mocnosti ako znevažujúce označenie. Usvedčuje Európanov z pokrytectva vo vzťahu k cudzincom. S krutou presnosťou obviňuje bývalých disidentov, ktorí sa ukázali odstrašujúco talentovaní na to, aby sa zmierili s mocou, na ktorej majú podiel. Gauß prichádza k záveru, že nacionalizmus v prostredí zjednotenej Európy prežíva – no ordinárnu hru svojich svalov prikrýva elegantným pláštikom európskeho. Nadnárodná Európa tak umožňuje mocným štátom, aby sa pri presadzovaní svojich cieľov nemuseli prezentovať ako nacionalisti, ktorými zostanú tak či tak. Gauß sa na toto divadlo pozerá s rastúcim skepticizmom. Obzvlášť ho znepokojuje uniformita. Ak dnes obchádzate európske mestá, nikto nevie povedať, čo je tajomstvom tohto miesta, ktoré sa nachádza všade a zároveň nikde, v ktorom sa akosi čudne okamžite strácame. Slovom eurobufet označuje autor akési anti-miesto, ktoré možno ľubovoľne reprodukovať, ktoré nedovolí dlhšie pobudnúť a ktoré nám negarantuje nijakú históriu. Gauß si všíma aj to, že v dnešnej únii už dávno nejde o „Európu bez hraníc“, že Európania sa daného riešenia obávali viac, ako by sa naňho tešili a namiesto toho začali po Schengenskej dohode vytvárať zo starého kontinentu nedobytnú pevnosť. Vysmieva sa hádkam o stred Európy, odmieta kvóty a svetový jazyk, pohŕda pátosom, s akým sa hovorí o identite.
Po záplave najrôznejších propagačných a propagandistických euromateriálov prichádza na náš trh konečne svieže dielko, s ktorým sa dá na tému Európa aj rozmýšľať. Knižku kazí len trochu nevkusný doslov Petra Zajaca, ktorý zneužil priestor na oslavný amerikofilský traktát. Nedajte sa však znechutiť: je to dobrá knižka.
Eduard Chmelár
