Vyhľadávanie
Ján Čomaj
Eva Kristínová. Spomienky herečky
Bratislava, Perfekt 2008
Vydavateľstvo Perfekt za 19 rokov svojej činnosti prinieslo okrem kompletného diela Vojtecha Zamarovského mnoho populárno-náučných titulov, z umenovednej literatúry teatrologický portrét herečky Márie Kráľovičovej (2007) od PhDr. Milana Poláka a v podobnom grafickom dizajne vyšli vlani spomienky ďalšej predstaviteľky zakladajúcej generácie Slovenského národného divadla – Evy Kristínovej od známeho publicistu Jána Čomaja. Obe publikácie vydavateľstvo načasovalo k životným jubileám herečiek – k osemdesiatinám. Eva Kristínová prežila bohatý život nielen na javisku, ale aj v súkromí. Zážitky z dramatických osudov jej rodiny nepochybne poznačili aj herecký osud i súkromný život tejto heroíny našej národnej scény. V SND stvárňovala zložité ženské charaktery svetovej a slovenskej drámy, spolu s V. Záborským a J. Jamnickým bola zakladateľkou slovenského recitačného umenia.
Otec Jozef Martin Kristín sa na začiatku prvej svetovej vojny v USA prihlásil do Štefánikových légií. S nimi neskôr bojoval vo Francúzsku a po vzniku l. ČSR ako dôstojník budoval armádu v 1. ČSR. Tragédia rodiny sa začala, keď ho roku 1940 nemecký vojenský súd ako vysokého dôstojníka slovenského štátu odsúdil na trest smrti za vymyslenú špionáž. Po odvolaní slovenský vojenský súd zmiernil krutý verdikt na doživotné väzenie. Keď manželke Anne Kristínovej chceli Nemci odobrať päť detí na výchovu do ríše, utiekla s nimi na myjavské kopanice, kde jej nezištne pomáhala jednoduchá rodina. Po vypuknutí SNP sa sotva 16-ročná Eva Kristínová zapojila do partizánskeho hnutia. Po roku 1948 odsúdil nový režim medzitým brigádneho generála Jozefa Martina Kristína za to, že odmietol vstúpiť do komunistickej strany. Z väzenia sa dostal roku 1954, rehabilitácie sa dožil na jeseň 1969, o rok neskôr zomrel...
Po absolvovaní hereckého štúdia na Štátnom konzervatóriu sa Eva Kristínová stala členkou Štúdia SND a roku 1949 členkou SND, kde pôsobila štyridsať rokov a vytvorila 79 činoherných postáv. Vedľa dramatických úloh – Lady Macbeth (1959, réžia J. Budský), Kleito z Nezvalovej Atlantídy (1961), nezabudnuteľná Eva v Stodolovej Bačovej žene (1963), Gertrúda z Hamleta (1964), Alžbeta Proctorová z Millerových Salemských bosoriek (1966) – rezonujú aj rapotavá Felice z Goldoniho Štyroch grobianov (1956, réžia I. Lichard) či nezabudnuteľná Pani Pageová v Shakespearových Veselých paniach z Windsoru (1963, réžia K. L. Zachar). Z heroín zasa Ráchel v Budského kompozícii Hviezdoslavových Krvavých sonetov (1968), Tamar v Zacharovej réžii básnikovej drámy Herodes a Herodias (1970), Matka Guráž z Brechtovej Matky Guráž a jej deti (1971), Leonora z Corneillovho Cida (1972) atď. Bola aj výstižnou predstaviteľkou súčasných žien v hrách O. Daněka, M. Kočana, J. Soloviča, O. Zahradníka i Rodanou v dráme M. Ferka Pravda Svätoplukova (1985, réžia P. Haspra), záverečnej inscenácii svojho života na javisku SND. V STV vytvorila 60 postáv, vo filme ich bolo sedem... A kto spočíta Kristínovej recitačné „šnúry“ po Slovensku s klaviristkou Klárou Havlíkovou, jej recitačné vystúpenia so skupinou umelcov z Intergenerácie, nezabudnuteľné Chvíľky poézie v STV, objavovanie poézie Žarnova, Dilonga a životnej básnickej lásky – Rúfusa? Ako nespomenúť ponovembrovú, pritom stále trvajúcu aktivitu Evy Kristínovej – zanietenej matičiarky a občianky? Je to umelkyňa generácie, ktorá napriek neuveriteľným strastiam vytrvala. Kristínová bola a zostala krásna, uhrančivá, energiou sršiaca žena, ojedinelý zjav slovenského dramatického umenia a statočný, rovný človek. Ján Čomaj vytvoril touto knihou pamätník veľkej slovenskej herečke, ale aj svojej mnohorakej publicistickej práci. Súčasťou knihy je CD, na ktorom sú ukážky z repertoáru Evy Kristínovej.
Terézia Ursínyová
