Recenzia
Zuzana Ferusová
01.06.2006

Extrakt. Päť projektov - Miloš Karásek - Nahliadnutia za zrkadlo tvorby

Nahliadnutia za zrkadlo tvorby

Nahliadnutia za zrkadlo tvorby

Miloš Karásek

Extrakt. Päť projektov

Bratislava, Divadelný ústav 2004

Kto je Karásek? Pýta sa v úvode knižky N. Lindovská a vzápätí sa pokúsi o charakteristiku: „dokonale nejednoznačná bytosť“. Odpoveď na túto otázku prináša aj päť projektov v tejto knižnej publikácii nazvanej Extrakt. Reprezentatívne dvojjazyčné vydanie je doplnené sprievodnou scénickou hudbou na CD a vybavené bohatou fotodokumentáciou. K úplnosti a k poctivej snahe odpovedať na otázku Kto je Karásek? prispievajú aj fundované teoretické reflexie Dagmar Čiripovej a Nadeždy Lindovskej, ako aj rozhovor a komentáre autora. 

Extrakt nám predstavuje päť neobvyklých multižánrových projektov, ktoré Miloš Karásek prezentoval v rozmedzí desaťročia 1995 – 2004. Hoci každý z projektov je celkom osobitý, spája ich kontaminácia viacerými druhmi umenia – Karásek je totiž divadelným výtvarníkom a zároveň výtvarným divadelníkom. Do svojich artefaktov navyše zakomponúva aj hudbu, tanec a vychutnáva si, ako jeho dielo útočí naraz na viacero zmyslov diváka a burcuje jeho aktivitu, kým ho nevytrhne z letargie. Odhaľuje vlastné umenie ako aktívnu spoluúčasť recipienta. Vzápätí nás šokuje tým, že vznikajúci artefakt je odsúdený na zánik – jeho hlavná črta je pominuteľnosť.

V jeho Post voyeur projekt sa ľudia pozvaní na „kolektívnu autovernisáž“ sami stávajú exponátmi, v projekte Druhý dych sa diváci stávajú spolutvorcami následne ničiteľmi vytvorených artefaktov. V projekte Insomnia – poštové divadlo prichádza umelecké dielo za divákom domov – oslovuje ho v intimite vlastného bytu, alebo ako sám autor hovorí, prichádza za ním do „spálne tvojho bytu“. Pozoruhodným projektom, na ktorom sa zúčastnil aj spisovateľ Dušan Dušek, bol Post voyuer projekt. Vybraní ľudia dostali poštou pozvánky na vskutku exotické predstavenia –  „vernisáž tohoročných mračien“ či „prezentáciu ranných spevov mestského vtáctva“. Na počesť tohto projektu Dušek napísal poviedku. Ďalším projektom je kontinuálna opera Au-pair (Ópér), ktorá v duchu najlepších tradícií súčasnej opery ponúka bizarný, k absurdnej dráme sa približujúci príbeh o opatrovaní mŕtveho dieťatka, rodičia-umelci ho však pokladajú za živé. Päticu projektov uzatvára inštalácia Destinácie, ktorá sprevádzala premiéru Karáskovej hry Záverečná v bratislavskom divadle Astorka – Korzo ´90. Autora vraj k projektu vyprovokovala anonymita divadelných miest, a tak každé sedadlo v hľadisku dostalo vlastnú „mentálnu popisku“ (napr. miesto pre neviazaný smiech, miesto, po ktorého opustení už nič nebude ako predtým atď.)

 Divadelný ústav touto publikáciou predstavil autora, ktorý  patrí medzi najoriginálnejšie zjavy súčasného slovenského divadelného umenia. D. Čiripová prirovnáva tieto projekty k mandale – trpezlivo, precízne vytvárané totiž zanikajú bezprostredne po dokončení aktu tvorby.

Zuzana Ferusová