Vyhľadávanie
Miliónové hlavy z Zuckermandlu
Mária Pötzl-Malíková: F. X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv
Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT 2004
Stredoeurópsky sochár F. X. Messerschmidt prežil záverečnú časť svojho života v Bratislave, a práve tu vytvoril známu sériu svojich groteskných hláv. Dve z nich v newyorskej aukčnej sieni Sotheby´s vydražili za neuveriteľné vysoké ceny – bustu Muž so zlou náladou za 4,8 milióna dolárov a Neschopného fagotistu za 2,48 milióna dolárov. Zvedavý čitateľ nájde Neschopného fagotistu na s. 99, bustu Muža so zlou náladou v knihe však nenájde, ale keď sa potom pozorne začíta do erudovanej a veľmi príťažlivo napísanej knihy, a dozvie sa, že názvy hláv sa rodili až dodatočne a často neveľmi zodpovedajú výrazu, ktorý im dal umelec, pokojne by mohol za Muža so zlou náladou označiť napr. aj charakterovú hlavu bez mena a čísla, ktorá predstavuje muža so zlostne zovretými ústami, napnutou kožou na čele a bojovo vysunutou bradou. A rovnako by tento výraz mohol prisúdiť aj niektorej z hláv, ktoré už majú svoje označenie, lebo u každého, kto sa s nimi zoznámi, vyvolávajú inú asociáciu. A práve tým aj po dvoch storočiach od vzniku provokujú fantáziu návštevníkov galérií aj odborníkov.
Profesorka Pötzl-Malíková venuje pozornosť aj Messerschmidtovým umeleckým začiatkom, spojeným s pobytom v sochárskej škole svojho strýka v Mníchove, kde získal zručnosť v práci s drevom, a keď sa dostal v roku 1754 na Akadémiu výtvarných umení vo Viedni, mohol naplno rozvinúť svoj sochársky talent. Prejavil sa v jeho rýchlom vzostupe medzi popredných umelcov: 28-ročný získal zákazku najskôr na pozlátené busty cisárskeho páru F. Lotrinského a M. Terézie, neskôr aj veľkej sochy panovníčky ako uhorskej kráľovnej a busty cisára Jozefa II. Všetky štyri diela patria medzi vynikajúce ukážky sochárskeho baroka v jeho už rokokovej fáze a sú v expozícii Rakúskej galérie vo Viedni. V hlavnom meste monarchie vznikli aj ďalšie významné umelcove diela, ale vo chvíli, keď sa mal stať nástupcom svojho učiteľa, postavil sa profesorský zbor proti nemu s odôvodnením, že sa u neho začína prejavovať „občasná pomätenosť mysle“. Nakoniec prichádza v auguste 1777 do Bratislavy ku svojmu o dva roky mladšiemu bratovi Jánovi, ktorý tu patril k uznávaným umelcom – po vzájomných konfliktoch si Messerschmidt kupuje 29. decembra 1780 na Zuckerkmandli, na svahu nad Dunajom, dom U jeleňa. Tu žil až do náhlej smrti 19. augusta 1783. Zomrel ako 47-ročný na zápal pľúc v dome, kde vytvoril aj väčšinu svojich slávnych hláv. Podľa listinnej pozostalosti, uloženej dnes v Archíve mesta Bratislavy, bolo týchto „charakterových hláv“ 69 – cena bola odhadnutá na 700 zlatých a dedičom sa stal brat Ján.
Autorka zasvätene približuje všetky okolnosti a tvorivé fázy vzniku týchto vynikajúcich diel, ktoré „zobrazujú veľmi výstižne rôzne ľudské emócie“. Za zvlášť dôveryhodný zdroj poznatkov o vzniku väčšiny diel sa považuje podrobná správa nemeckého vydavateľa F. Nicolaia, ktorý umelca navštívil roku 1781 a po rozhovoroch s ním dospel k názoru, že Messerschmidt bol od začiatku sedemdesiatych rokov duševne chorý a charakterové hlavy súvisia s jeho bludnými predstavami. V záverečnej kapitole autorka oprávnene konštatuje, že „zdravie alebo choroba tvorcu nie sú však žiadnym rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní kvality umeleckého diela“.
Vydavateľ vhodne doplnil knihu kapitolkou Zlý duch nad Bratislavou od Egona Bondyho. A sugestívna výtvarná podoba knihy s galériou hláv, ktoré sa na nás usmievajú, uškŕňajú, mračia, škľabia a ešte všelijako inak „ksichtia“ je dielom knižného grafika Ľubomíra Krátkeho a dizajnérky Marty Blehovej. Vznikla tak jedna z najkrajších kníh minuloročnej knižnej produkcie na Slovensku.
Anton Baláž
