Recenzia
Alexandra Pechová
26.01.2015

Fagotista, ktorého nemiloval Boh - Jozef Heriban

Herial 2014

„Fagotista Samuel nám oznamuje, že svet je nespravodlivé a skorumpované miesto na život.“


Viete, aké to je byť plešatý, bývať v jednoizbovom byte sám a stratiť lásku? A ešte aby toho nebolo dosť, hrať vo fi lharmónii nie prvý, ale druhý fagot? Nie, neviete? Tak potom by vám Samuel Baťovanský s radosťou tvrdil, že vás Boh musí milovať, lebo jeho nemiluje: „Keby ma Boh miloval, sedel by som teraz v orchestri mníchovskej opery. Mal by som 5000 eur mesačne a možno by som sa nikdy nerozviedol.“

Autor knihy po mnohých literárnych úspechoch (v októbri napríklad dostal za dielo Prelet sťahovavých vtákov Cenu SC PEN) prichádza s  nezastaviteľným monológom svojského rozprávača okoreneným dialógmi s Bohom. Náš fagotista je presvedčený, že nič na svete nie je fér, Boh nie je fér, život nie je fér, dokonca priznáva, že sám nepozná žiadneho fagotistu, ktorý by bol čo i len trochu šťastný.

Náš hrdina a rozprávač v jednom ani po rozvode nie je schopný nadviazať dlhotrvajúci vzťah. Alexandra, šarmantná kolegyňa z  fi lharmónie, sa s ním rozchádza so slovami, že je príliš negatívny a chlapčenský. On však vie, že Alexandra nemá pravdu. OK, chlapčenský možno je, ale negatívny? V monológu, v ktorom obhajuje svoje pravdy, prevládajú formulky typu neznášam, nemám rád a nájdeme v  ňom i  nasledujúce tvrdenie: „Ja v podstate vážnu hudbu nemám rád.“ Navyše, neznáša huslistov, kontrabasistov, dirigentov, zo všetkého najviac však neznáša Imra Valdštejna, s  ktorým ho podviedla manželka Oľga! Fagotista Samuel nám oznamuje, že svet je nespravodlivé a skorumpované miesto na život. Trápia ho rôzne otázky, od tých zložitejších fi lozofi ckých či biblických (prečo Boh nemiloval Kaina) až po humorné: „Môže sa niekto volať Pišta Lakatoš a nie je Róm?“ Kladie otázky, nečaká však odpovede, pretože on má svoju pravdu. Popri komickej povahe rozprávača je obdivuhodné, s  akou ľahkosťou nám vie podať okrem svojich vlastných právd pravdy všeobecne platné. Nehľadí len na seba a svoje nešťastia a problémy, ale ukazuje prstom aj na všetky národy, pričom nezabúda kritizovať najmä ten svoj slovenský, a nastavuje zrkadlo sám sebe: Chodíme, s prepáčením, nasratí po uliciach a pičujeme. To je naša špecialita. Všetci sme akože nasratí a nikoho neuznávame. Naše dve základné charakteristiky sú závisť a nenávisť.

Fagotista, ktorého nemiloval Boh je  vskutku humorná knižôčka s  nezvyčajne svojským hrdinom, rozprávačom, ktorý vám svojím hundraním ukazuje, kam až siaha ľudská presvedčivosť či slepota. Priznajme si, kto nikdy nezapochyboval – keby som nebol tým, kým som, keby som nepísal, neoženil sa, vyštudoval inú školu, mal inú prácu – ten nech hodí kameňom. Nemyslím si, že by letel čo i len jediný kamienok. Je to prosto v nás, ľudská nespokojnosť, túžba byť lepší, najlepší, šťastnejší než sused, úspešnejší ako kolega. V každom z nás občas začne vyhrávať fagotista, ktorého nik nemiluje, dokonca ani len ten Boh, aj také údery existujú, verte mi, aj Baťovanský to vie...