Recenzia
Michaela Geisbacherová
06.02.2008

Fajky - Iľja Erenburg

Iľja Erenburg: Fajky

Bratislava, Ikar 2007

Preklad Nataša Ďurinová

     Trinásť fajok, to je trinásť príbehov z rozličných kútov zemegule: z Ruska, Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Holandska, Dánska, Kanady, trinásť ľudských osudov prepojených fajkou. Tie sú také rôznorodé, ako mravy ľudí v týchto krajinách „Ohryzená, zafajčená fajka je svedectvom o ľudskom živote, kronikou všelijakých jeho vášní, pretože v dreve, v hline, či v kameni je skrytá stopa človečieho dychu, ktorý je svedectvom tepu srdca", ako to krásne vystihol Erenburg. Také sú aj fajky Iľja Erenburga a jeho hrdinov. Sú jedinečné ako ich vlastníci a ľudské osudy. Odtlačky zubov na diplomatovej fajke, mydlové bublinky z fajky malého komunarda, fajka múdrych ponaučení židovského starinára, vojakova „mierová“ fajočka, lordova skoro úspešne zafajčená fajka, usvedčujúca farmárova fajka, večne dymiaca osudová fajka kapitána, posvätná fajka boha Kabalaša, výherná fajka profesora dejepisu, tenoristova fajka zvláštnych premien, „sladká“ fajka svätého Huberta, „protiveterná“ hercova fajka a nakoniec vražedná básnikova fajka, to sú hlavné hrdinky príbehov plných jemného humoru, prechádzajúceho miestami až do satiry, kde však nechýba ani smútok, neha, súcit a ani tá slzička. 

     Erenburg sa aktívne zapájal do politického diania na celom svete a mnohé jeho diela majú politický nádych. Fajky však nevyjadrujú nijaký politický postoj ani nehlásajú nejaké politické posolstvo, len výsostne ľudské. Jednotlivé príbehy nie sú vždy zasadené do konkrétneho dobového časopriestoru, ten je v podstate celoeurópsky. Ako v každej veľkej literatúre, sila príbehov tkvie v boji dobra a zla v ľudskom vnútri, ktorý intenzívne prežívame spolu s predstaviteľmi príbehov. Erenburg vie majstrovsky zachytiť rytmus radosťou či bôľom skúšaného srdca, je do hĺbky srdca ľudomilom, ochrancom slabých, večným bojovníkom za odveké ľudské hodnoty. Čítať Fajky je dokonalým potešením aj vďaka výbornému prekladu Nataše Ďurinovej.

     A keby sme si náhodou mysleli, že zafajčiť novú fajku je ľahké, tak by sme sa veľmi mýlili. Zafajčiť fajku sa podarí len málokomu. „Nijaké tlačené traktáty ani múdre rady trafikanta nenahradia vrodené schopnosti. Ak sa dieťa v kolíske hrá s hrkálkou – jeho osud je spečatený. Ak bez príčiny kričí a smeje sa, ťapká rúčkami, chytá muchy, vypadáva z kolísky, skrátka, ak je klbkom ľudských vášní, najlepšie bude zavčasu ho uchrániť pred pokušením stať sa fajkárom a po absolvovaní gymnázia mu venovať dámsku tabatierku s krátkymi navoňanými cigaretami. Lebo ten, kto raz vezme do úst fajku, musí vynikať zriedkavými cnosťami: byť chladnokrvný ako vojvodca, mlčanlivý ako diplomat a neotrasiteľne pokojný ako falošný hráč.“  

Michaela Geisbacherová