Vyhľadávanie
Zubaté vagíny, riečni ľudia, čarodejníci, biela pani, hovoriace hlavy bez tela a neznámy nadprirodzený páchateľ vyciciavajúci životnú energiu z džezmenov v Mesiaci nad Soho predstavujú plejádu figúr v detektívnom prípade, ktorý sa dostáva do rúk špeciálnemu policajnému oddeleniu v Londýne. Druhý diel fantastickej série Bena Aaronovitcha v sebe koncentruje prvky „buddy cop“ žánru na pláne postáv, rekvizity fantastickej literatúry, obrazy erotických eskapád a kulisy džezových klubov.
Policajný detektív a čarodejnícky učeň Peter Grant a spolu s ním hlavný inšpektor a posledný čarodejník na území Británie v jednom Nightingale sa púšťajú do prípadu mŕtveho džezového hudobníka Cyrusa Wilkinsova. Oficiálna verzia prípadu tvrdí, že ide o infarkt, Grant však zisťuje, že jeho smrť nebola náhodným aktom. Zatiaľ čo zverenec hlavného inšpektora žongluje medzi ubíjajúcou policajnou administratívou, rozpačitým explozívnym precvičovaním mágie, rodinnou i generačnou čarodejníckou vojnovou traumou a milostnými dobrodružstvami s novou priateľkou, formuje sa mu pod rukami prípad sériového vraha džezmenov siahajúci hlbšie do minulosti.
O sérii Bena Aaronovitcha sa píše často ako o dospelej verzii Harryho Pottera, no skôr ako čarodejnícky svet Rokfortu z jeho kníh vyskakuje filmová nostalgia za osemdesiatymi a deväťdesiatymi rokmi minulého storočia v podobe akčných komediálnych flickov od Policajta v Beverly Hills, Smrtonostnej zbrane, Mužov v čiernom cez Deň nezávislosti, Križovatku smrti až po Smrtonostnú pascu či Wild Wild West a Bad Boys. Či už ide o dynamiku nováčik – skúsený mentor na spôsob agenta Jaya a Kaya v tajnej organizácii, ktorá stráži a monitoruje mimozemské interakcie na Zemi v MIB, alebo o kreativitu, humor, občasnú nemotornosť a duchaplnosť pri riešení zločinu Petra Granta na úrovni sólo vyšetrovania Axela Foleyho v Beverly Hills, Mesiac nad Soho ponúka viacero trópov, ktoré sú dobre známe, no nepôsobia otravne, ošúchane ani staro.
Autor ich inovuje, prezlieka do fantastického obleku a uhládza do koherentného zábavného celku. V románe sa z bežného pátrania po stopách stáva honba za magickými vestigiami („odtlačok“, ktorý zanecháva mágia. Môže ho cítiť trénovaný človek vo forme spomienky. Predstavovať ho môže vizuálny dojem, vôňa a i.); z policajnej naháňačky nešikovná jazda v unesenej sanitke s cieľom hodiť zraneného protagonistu do Temže, ktorá má jeho bodnú ranu vyliečiť; z duelovej prestrelky mávanie prútikmi, keď nepadajú iba čarovné formulky, ale aj strhnuté steny. Nadprirodzené variácie inventára prvkov detektívneho žánru tu tak pôsobia ako istá forma pocty a fascinujúcej, dôvtipnej oslavy všetkého, čo „buddy cop“ žáner predstavoval vo svojich klasických mantineloch.
Napokon citeľné je to aj v rovine rozprávania, keď nás príbehom vedie samotný Peter Grant. Perspektívou hlavného hrdinu autor sprevádza čitateľa podrobne, na úrovni bedekra ulicami hlavného mesta. Popisnosť nielen prostredia, ale aj podozrivých sa tu mieša s vtipným, niekedy laxným prístupom Petra, preto sa tempo narácie môže zdať rozkolísané. Väčšinu času je pomalšie, vyšetrovanie viazne, často odbočuje buď k erotickým momentkám, rodinným konverzáciám, kancelárskym rozpravám, vypočúvaniam, alebo k pobytom v rôznych kluboch. Aaronovitch málokedy strhne recipienta k väčším akčným pasážam. Platí však, že aj keď sa dejová línia niekde zasekne a máte pocit frustrácie či stagnácie, vždy ju vyvažuje uštipačný, pozdvihnutý podtón Granta.
Mesiac nad Soho je „slow burn“ detektívka, ktorej prípad je síce uzavretý, no predznamenáva, že príbehová línia vyšetrujúcej dvojice je určená na pomalé, dlhšie čítanie v priereze komplexnej Aaronovitchovej zábavnej fantastickej série.
Ben Aaronovitch: Mesiac nad Soho
Preklad: Oľga Kralovičová
Bratislava: Slovart, 2022
