Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2012
Preklad Mária Horáková
Diela francúzskeho spisovateľa a novinára Gastona Lerouxa (1868 – 1927) vyšli v slovenskom preklade už v medzivojnovom období (napr. Syn troch otcov) a potom nanovo na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia (Muž zo záhrobia, Tajomstvo žltej izby). Snáď aj zásluhou početných filmových a muzikálových spracovaní však v povedomí verejnosti asi najviac rezonuje jeho román Fantóm Opery. „Fantóm Opery jestvoval… Áno, bol to tvor z mäsa a kostí, hoci všetkým pripomínal ozajstného fantóma, neskutočný prízrak,“ píše hneď v úvode autor, štylizovaný do postavy akéhosi samozvaného detektíva. S pomocou Peržana spätne skladá mozaiku udalostí, ktoré sa odohrali počas niekoľkých mesiacov v Paríži a málokomu ich prišlo na um dávať do vzájomného súvisu: únos krásnej mladej speváčky Kristíny Daaé, smrť grófa de Chagnyho, zmiznutie jeho brata Raoula, podivuhodné správanie riaditeľov Opery, kŕkajúca diva, traja spiaci osvetľovači a jeden obesenec. A k tomu všetky tie reči o fantómovi, jeho túžba sedieť v lóži číslo päť a podivuhodné listy, v ktorých vedeniu pripomína nezaplatenie pravidelnej finančnej čiastky.
Lerouxov román je detektívnym príbehom, ale na rozdiel od väčšiny kriminálnych románov necháva koniec pootvorený a otázky nie celkom zodpovedané. A vlastne aj objasnenie zločinov je akceptovateľné jedine za predpokladu, že fantóm – ten údajne všadeprítomný prízrak – skutočne existoval. Leroux však argumentuje presvedčivo a čitateľ rád uverí, že pred ním práve odhaľujú pravdu o jednej z najväčších záhad dobového Paríža. Nechá sa sprevádzať šatňami i lóžami Opery, nazrie do jej najtajnejších zákutí, prežíva s Kristínou jej lásku k Raoulovi aj opantanie anjelským hlasom, ktorý akoby patril nebesám. Niežeby sa počas čítania nevyskytli pochybnosti – ale na to je tu vikomt Raoul: ani on spočiatku Kristíne neverí a považuje ju za nevinné dieťa, ktoré sa nechalo oklamať. Na vlastnej koži sa však nakoniec presvedčí, že Anjel hudby nie je len hlasom a fantóm nie je len prízrakom. Fantóm Opery je príbehom 19. storočia, čo sa odzrkadľuje aj na spoločenskej konverzácii a poverčivosti postáv. A keďže bol román pôvodne písaný na pokračovanie, nechýbajú „filmové“ prestrihy scén v tej najnapínavejšej chvíli a miestami trochu rozvláčny dej. Ak sa ale občas radi prenesiete o pár desaťročí naspäť a ste zvedaví na autora, ktorý sa okrem iných nechal inšpirovať aj A. C. Doylom a E. A. Poeom, Fantóm Opery je knižka pre vás. Pôžitok z čítania umocňuje i veľmi pekné vydanie v edícii Svetová klasika. A ktovie, možno si Lerouxa obľúbite natoľko, že siahnete aj po ďalších jeho knihách.
