Vyhľadávanie
Žilina, Artis Omnis 2011
O niektorých literárnych útvaroch sa vžili mýty, že sú doma iba niekde. O Slovensku sa v tomto smere hovorí, že nie je domovom autorov hororov, trilerov, frašiek a čo ja viem ešte čoho. Zdá sa, že situácia sa postupne mení aj vďaka autorským výbojom, aj zásluhou koncentrovaných úsilí. Zostavovatelia Martin Králik a Peter Uličný sa už od obálky pútavej knihy Farby strachu rozhodli vyzvať tichých, no o to plazivo lačnejších mýtotvorcov v oblasti hororového žánru na čestný duel. Po úvodnom vysvetľovaní pravidiel vyrukovali s kalibrami Františka Švantnera, Dušana Mitanu, Juraja Tomana, Michala Hvoreckého, Dušana D. Fabiana, vysunuli periskopy zameriavačov Jozefa Girovského, Petra Uličného, Pavla Rankova, Martina Vlachovského, rozvinuli rojnice Juraja Červenáka, Ballu, Alexandry Pavelkovej, Jozefa Kariku, zatrúbili na poľniciach Lucie Droppovej, Tomáša Straňáka, Petra Gettinga a vyrazili do útoku pod zástavami Michala Jedináka, Mareka Vadasa, Tomáša Horvátha a Michala Spádu. Možno v ďalšej knihe by zostavovatelia mohli povolať aj zálohy, zatiaľ neprizvaných autorov, ako sú napríklad Milan Čarňanský, Ján Štepita, Bohuš Bodacz, Stanislav Háber, Peter Karpinský... No už prvou knihou rozpálený boj je pozoruhodný rôznorodosťou spracovania tém. Nepochybne viaceré poviedky a novely neboli prioritne písané ako horor a zopár ich má druhovo azda bližšie k trileru. To, že azda všetky poviedky a novely už zažili svoju knižnú premiéru, len svedčí o pravdivosti, že starého harcovníka len tak nejaká líška neprekabáti. Čitateľ so záujmom o príbehy, pri ktorých behá mráz po chrbte, si zgustne. To, že sa odohrávajú hen za susedovým humnom, má ešte pikantnejšiu príchuť: notoricky poznané veci a ľudia nemusia byť tým, čím sa zdajú byť. Uf, už aby tu bola ďalšia kniha slovenských hororov.
