Recenzia
Jana Sokolová
27.11.2013

Fialová hudba - Ivan Čičmanec

MilaniuM 2013

Ivan Čičmanec, exilový autor žijúci od roku 1969 v Nórsku, sa v našom literárnom a kultúrnom kontexte mohol realizovať až po zmene režimu. Jeho literárny a publicistický záber je vskutku široký. Ako prozaik, esejista a básnik sa slovenskej verejnosti predstavil v úvahových textoch V ohnisku neprítomnosti (2005), v zbierke poviedok Vzdychy a údery (2011) a v súbore esejí Krehké čaro disonancií (2012). Aktuálne mu vyšla zbierka básní Fialová hudba.

Básne vznikali v rozpätí rokov 1985 až 2012 a sú tematicky rôznorodé. Autor sa venuje partnerskému vzťahu, vzťahom človeka k iným, problematike násilia a najmä otázkam samého bytia. Motivicky dominujú pocity úniku a jeho nemožnosti (Slepá ulička, Interpretácie), hľadania a nenachádzania (Púť), blúdenia (V katakombách), odcudzenia, nepokoja a silnej existenčnej úzkosti (Hrobári, Kontemplácia). Autorova farebná obraznosť sa pohybuje v palete sivej, tmavej, temnej. V básňach je preto častá prítomnosť skepsy, pesimizmu a melanchólie. Radostné motívy nachádzame len zriedkavo, najčastejšie v podobe svitania, svetla či záblesku. Práve prostredníctvom silnej obraznosti, vizuality a sugescie dosahuje Čičmanec svojimi básňami estetický účinok.

Kompozične je zbierka rozdelená do troch častí. Prvá a tretia sú uvedené veršami z básní, ktoré nachádzame v danej časti. Cyklus druhej časti je pomenovaný Viac-menej haiku. Haiku predstavuje žáner japonskej poézie a napriek pomenovaniu Viac-menej haiku sa autorovi úspešne darí dodržiavať túto starojaponskú formu. V trojveršových miniatúrach nachádzame aj tzv. kigo, slovo alebo naznačenie ročného obdobia, v ktorom sa udalosť odohrala: „Jar. Žlté kvety / v parku je čas znova sa / dať ukrižovať.

Z formálneho hľadiska autor uplatňuje voľný verš a prirodzený slovosled.

V závere nachádzame kontextuálne zaradenie Ivana Čičmanca a hodnotenie jeho básnickej zbierky v doslove literárneho vedca Igora Hochela.

Fialová hudba
je vyzretá zbierka. Čičmanec sa v nej prejavil ako moderný, vnímavý, melancholický a predovšetkým hĺbavý básnik.