Vyhľadávanie
Pocta Etele Farkašovej – dotyky umenia a filozofie
Kolektív autorov: Filozofia a/ako umenie
Bratislava, FO ART 2004
Životnému jubileu doc. PhDr. Etely Farkašovej, CSc., vedúcej Katedry filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave, bolo venované piate stretnutie filozofov a umenovedcov, ktorí na pôde tejto katedry vytvorili inšpirujúci a podnetný priestor výmeny myšlienok a názorov na stav a perspektívy rozvoja filozofie na Slovensku. Okrem známych slovenských filozofov prichádzajú na tieto stretnutia kolegovia z Česka a Poľska, a tak sa hovorí aj o aktuálnych témach vyučovania filozofie a profilácii jej štúdia.
Témou piateho stretnutia bol vzťah filozofie a umenia, a tak neprekvapuje, že stretnutie organizátori venovali prozaičke, esejistke a filozofke Etele Farkašovej, pretože v jej literárnom a filozofickom diele dochádza k plodnému a originálnemu prieniku, či približovaniu sa filozofie a literatúry – ako to v úvodnom vstupe na stretnutí uviedol popredný slovenský filozof Milan Zigo. Presne postrehol, že vo Farkašovej prozaických textoch „nikdy nechýbala reflexia, ponor hrdinu, teda skôr hrdinky do seba, do iných, hľadanie zašifrovaného zmyslu a pod. Miera hĺbky reflexie v jej poviedkach postupne narastá“, ale úvahy, reflexie, sú vždy „bytostne prepojené s pestrou škálou použitých estetických prostriedkov a hlbokou emocionalitou v texte. Emocionalitou chytľavou, ktorá uchváti vnímavého čitateľa väčšmi ako ten najstrhujúcejší príbeh a privedie ho k spolupremýšľaniu“. Práve spolupremýšľanie možno u Farkašovej považovať za spojnicu medzi svetom filozofie a umenia, reflexie a umeleckého obrazu života – preto sa jej žánrovým výrazom stala esej.
„Súžitiu“ filozofie a umenia, filozofie a eseje, ako aj aktuálnymi poznatkami z oblasti filozofického myslenia o umení sa venovala aj väčšina príspevkov. Zborník, ktorý zo stretnutia vyšiel, editorky Z. Plašienková a E. Lalíková rozdelili do troch častí: 1. Filozofia ako umenie (príspevky od M. Čarnogurskej o čínskej filozofii ako umeniu básnickej eseje, S. Hubíka o filozofii a hre v bludisku Borgesovho diela, M. Marcelliho o platónskom ponímaní obrazu v jednom z jeho filozofických dialógov, E. Mistríka Postmoderný filozof ako subkultúra?), 2. Filozofické aspekty umenia, tvorby a percepcie umeleckého diela (príspevky A. Furjelovej o eseji E. Farkašovej, E. Lalíkovej o reflexiách literatúry v slovenskej filozofii medzivojnového obdobia, Z. Plašienkovej o kategórii bolesti v diele E. Farkašovej a americkej, pôvodom českej psychologičky a poetky I. Čačalovej a ďalšie príspevky o vzťahoch umenia a filozofie), 3. Umenie filozofovať, umenie žiť (uvediem aspoň príspevky I. Bohunickej o hľadaní autenticity a potrebe uznania ako súčasti umenia žiť či zamyslenie českého filozofa J. Šmajsu o tom, či a ako učia svojich študentov filozofovať).
Ak som v úvode recenzie uviedol, že tieto stretnutia vytvárajú priestor výmeny myšlienok o stave a perspektívach filozofie na Slovensku, potom zborník dokazuje, že v súčasnej a všeobecnej biede slovenského intelektuálneho života je jedným z mála osviežujúcich „dúškov myslenia“.
Anton Baláž
