Mirko S. Božić
Preklad Miroslav Demák
Spolok slovenských spisovateľov 2015
Súčasná balkánska literárna tvorba si cestu
k slovenským čitateľom nachádza pomerne
zložito. Napriek tomu, že kniha Fľaky na jej
rukách je už treťou zbierkou mladého úspeš-
ného básnika Mirka S. Božića z Bosny a Herce-
goviny, ostáva nateraz tým jediným, čo z jeho
tvorby môžeme poznať.
Básne Mirka Božića v sebe nesú naratívne
prvky, sú koncipované ako krátke príbehy
rozprávajúce o živote v modernej dobe. Neraz
v nich cítiť prítomnosť baudelairovskej poeti-
ky škaredosti a hnusu či prvky prévertovskej
všednosti okorenenej iróniou a cynizmom.
Božić v básňach mení perspektívu vníma-
nia jednotlivých skutočností, personifikuje
objekty pre bežné použitie a každodenné uda-
losti tak nadobúdajú status výnimočnosti:
„Ťažký je život zubnej kefky / Skutočne nikomu
by som neprial / Existenčné dilemy jednej /
Stredne tvrdej zubnej kefky / S prídavkom na
čistenie baktérií / Z jazyka, odkiaľ, ako je už do-
kázané, / Pochádza aj ten hrozný zápach z úst.“
Naopak, tragédie, ako masaker v škole alebo
vražda v dôsledku psychického kolapsu sta-
via autor na úroveň bežných záležitostí. Tým
vyjadruje stúpajúcu nevšímavosť a letargiu
spoločnosti, pôsobiacu zároveň ako spúšťač
týchto udalostí. Vzniká tak uzavretý kruh,
z ktorého niet cesty von.
Značný priestor v tvorbe Mirka S. Božića
má humor, avšak v podobe ostrého výsmechu,
irónie a sarkazmu, neraz prechádzajúceho až
do cynizmu. V centre pozornosti básnika sa
ocitá karikovanie povrchnosti, prízemnosti
ľudí a spoločnosti, ktorá degraduje umenie
a vymieňa ho za nízke pudy nasýtením sa mä-
som, čím v Božićových očiach klesá na úroveň
prvotnopospolnej spoločnosti: „Nieto peňazí,
niet čím platiť / Niet na knihu, obraz, film / (…) /
A bude teda mäsa, keď už niet peňazí.“
Nie je divu, že básnik si kladie existenciálne
až metafyzické otázky príznačné práve pre
súčasnú dobu plnú zmätku a nepokoja – kto
vlastne som? – a dospeje pri tom k tautologic-
kému záveru: „ja som všetko toto alebo nič zo
spomínaného / ja som / ja“ a po takmer ritu-
álnom strihaní vlasov sa opäť pýta – som to
vôbec ešte ja?: „je to, akoby niekto / Chirurgicky
odstránil nejaké moje včerajšie ja.“
Autor v zbierke uplatňuje rozličné postupy
od anaforického opakovania výrazov slúžia-
cich na intenzifikáciu, až po experimentálne
a grafické prvky, ktorými sa názorne pokúša
priblížiť realite. Drsnej tematike básní prispô-
sobuje použitím slangu a vulgarizmov aj jazyk,
na dosiahnutie efektu podľahnutia spoločnosti
aktuálnym trendom využíva kombináciu pô-
vodného a anglického jazyka.
Zaujímavosťou je, že zbierku do slovenčiny
preložil Slovák narodený v zahraničí, avšak
škoda, že niektoré mená a reálie prispôsobil
slovenskému prostrediu, čo vo výsledku tro-
chu uberá na pôvodnosti diela.
Zbierka Fľaky na jej rukách odzrkadľuje
našu dobu, chvíľkové ľudské vzťahy často
deformované systémom, ktoré zvyčajne kon-
čia trpkosťou a neporozumením. Mozaika
týchto malých drám odhaľuje krutosť v tom-
to čudesnom svete, vyúsťuje až do tragédie,
ľahostajnosti a vnútornej prázdnoty človeka,
ale aj celého ľudstva.
