Vyhľadávanie
PhDr. Ľubomír Guzi, PhD.
Formovanie Ruska ako mnohonárodnostného štátu, jeho zahraničná politika, zabezpečenie štátnej bezpečnosti, spoločnosť
Prešov, FF PU Prešov 2009
Dejiny každého štátu predstavujú neopakovateľný etnokultúrny fenomén, ktorý poskytuje mimoriadne bohaté zdroje ponaučenia pre súčasníkov. V plnom rozsahu to platí o histórii Ruska, zvlášť keď si uvedomíme zložitý a dramatický vývoj a zásadné zmeny, ktorými Rusko prechádza v ostatnom dvadsaťročí. Desiatky etnických celkov (podľa niektorých údajov je v súčasnom Rusku 189 etník) – od Pobaltia a Karpát na Západe, cez juhoruské stepi, Kaukaz, Strednú Áziu, Sibír, Ďaleký východ a dokonca až po Severnú Ameriku, teda okolo 10 tisíc kilometrov zo západu na východ – bolo začlenených do stáročného, komplikovaného a veľmi dynamického etnokultúrneho pohybu. Vďaka autorovej analýze si presnejšie uvedomujeme zložitosť medzietnických vzťahov a konfliktov na postsovietskom časopriestore. Keď pravidelne evidujeme istý stupeň napätia medzi dnešným Ruskom a Ukrajinou, Pobaltím, Kaukazom a inými regiónmi bývalého ZSSR, tak si uvedomujeme silu historického determinizmu.
Cenným prínosom monografie je aj bohatá bibliografická základňa. Autor zhromaždil pomerne veľa vedeckých, odborných a iných zdrojov, ktoré umožňujú rozšíriť obraz ruskej histórie. Záujemcovia o históriu Ruska si môžu obohatiť vlastné vedomosti aj vďaka tomu, že v monografii sú využité mnohé zahraničné publikácie posledných rokov. V novom svetle sa skúmajú mnohé stránky najmä prelomových etáp ruskej minulosti. Len epizodicky môžeme spomenúť vzťahy Alexandra Nevského a Mongolov, štátotvornú a zároveň dramatickú činnosť cára Ivana IV. Hrozného, „otváranie okien do Európy“ za Petra Veľkého a činnosť Lenina a jeho mužov.
Z filologického hľadiska zaujmú najmä mnohé etnokultúrne rusizmy v texte monografie. V mnohých prípadoch ide o bezekvivalentné jazykové jednotky, ktoré predstavujú lingvokultúrny kód neopakovateľnosti a svojbytnosti každej etnokultúry. V tejto súvislosti sa zákonite vynára otázka o možnostiach ich prekladu. Autor správne poukazuje na zásadnú úlohu jazyka v historickom procese a pripomína, že najväčší ruskí reformátori Ivan IV., Peter I. a Lenin priamo zasahovali do normatívneho vývoja ruského jazyka.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia rozbory ruskej diplomacie a najmä pôsobenie a úloha ruských bezpečnostných a tajných služieb v ruských dejinách. Zrejme najviac čitateľa zaujmú príbehy jednotlivých predstaviteľov sovietskej rozviedky, ktoré majú značný aktualizačný potenciál. Osudy takých osobností akými boli F. Dzeržinskij, G. Kotovskij, N. Machno, R. Sorge, J. Sverdlov a mnohých ďalších sú v značnej miere zosobnením osudu Ruska a jeho ľudí. V ich príbehoch vidíme obrovskú drámu miliónov obyvateľov Ruska, ktorí takisto vyvíjali enormnú aktivitu, aby zmenili svet. Monografia PhDr. Ľ. Guziho, PhD. je výsledkom viacročnej analytickej práce autora, cítiť v nej hlbokú zainteresovanosť v ruskej histórii.
Jozef Sipko
