Vyhľadávanie
Preklad Adriana Komorníková
Artforum 2013
Dieťa vytrhnuté z koreňov. Malé dievčatko túžiace po úprimnom cite, ktorý nenachádza vo vlastnej rodine. Írska spisovateľka Claire Keeganová rozpráva v knihe Fo(s)ter dojemný príbeh o hľadaní obyčajnej lásky. Rozsahovo neveľké dielko, doplnené nádhernými ilustráciami slovenskej výtvarníčky Zuzany Cigánovej-Mojžišovej, vyžaruje zvláštnu melancholickú atmosféru a citlivo odhaľuje zraniteľnú detskú myseľ. Príbeh vnímame práve čistým pohľadom detskej hrdinky, ktorý dokáže ako laser preniknúť hlboko do čitateľovho srdca a bez kompromisov oddeliť pravdu od nánosov patetickej pretvárky.
Vlastní rodičia potrebujú dievčatko na leto „odložiť“. Matka, zmietajúca sa v kolobehu dojčenia a dojenia kráv, už nemá čas venovať sa malej dcére. Prostý a citovo ochladnutý otec ju vezie ku Kinsellovcom. Dieťa sa vnútorne zdráha prijať prechodnú starostlivosť, ale neodvráva. Kinsella a jeho žena, ktorú prezýva Teta, jej však hneď od začiatku otvárajú láskyplné prostredie: „Pokúšam sa rozpamätať, kedy som sa takto cítila, a som smutná, lebo si vôbec neviem spomenúť, ale práve preto aj šťastná.“ Kinsellovci neponížia nového spoločníka, ani keď sa prvú noc od strachu pomočí. Vinu nenápadne zhodia na starý vlhký matrac. Práve táto situácia, naoko bezvýznamná, ukazuje na zmätok a psychickú záťaž, ktorej bolo dievčatko dlhodobo vystavené. Príhoda s matracom sa tak stáva akýmsi premostením medzi počiatočnou nedôverou a následným odovzdaním sa novej rodine. Hlavná hrdinka prežíva v dome na pobreží chvíle obyčajného šťastia: nežnú opateru pri kúpaní, jemné splietanie vrkoča, také odlišné od netrpezlivého kmásania jej biologickej mamy, pochvaly za rýchly beh, skrátka všetko, čo by malo patriť ku skutočnému detstvu. Ale ani Kinsellovci nevlastnia dokonalé šťastie. Ich život je poznačený smrťou jediného syna, ktorého staré šatstvo zo začiatku obliekajú novej adoptívnej dcére. Táto metafora poukazuje aj na ich zraniteľnosť, na stopy minulosti, ktoré nemožno vymazať jediným prílivom. Nakoniec otec Kinsella vysvetľuje malému dievčatku onú tragickú udalosť práve prinočnom pobreží. Urobí to však tak, ako sa to robiť má. Otvorene, úprimne, detským rozprávkovým jazykom.
Kniha Fo(s)ter (v preklade pestún) je presne ako to svetielko, ktoré Kinsella dievčatku ukazuje na horizonte. Krehká, poznačená bolesťou z minulosti, no silná nádejou v láskyplný domov. Prináša jasnú odpoveď na otázku, či je skutočná rodina podmienená biologickou spätosťou, alebo prejavenou láskou a citlivým pochopením.
