Vyhľadávanie
Gabriel García Márquez: Pohreb veľkej matróny
Bratislava, Ikar 2005
Preklad Vladimír Oleríny
Márquez je jedným z najprekladanejších a najvydávanejších hispanoamerických autorov; jeho diela u nás vychádzajú už vyše polstoročia. Obľúbenosť si získal tak zvodne čarovným prízračným svetom s karnevalovou atmosférou a pitoresknými postavami, ako aj prostredníctvom bližšie neurčeného nadprirodzena vytvoreného prelínaním objektívnej reality s imaginárnou a naopak. Tento zvláštny jav dal Márquezovmu spracovaniu sveta pomenovanie magický realizmus; spôsob písania, v ktorom sa realita mení na prostriedok vypovedania emocionálnych právd. Slovensko je jedinečné v tom, že v tridsiatych rokoch minulého storočia tu vznikla podobná odpoveď na otázku hraníc reality v podobe lyrizovanej prózy. Stieranie hraníc pravdepodobného je slovenskej mentalite blízke ako forma viery v prežitie uprostred ťažkých podmienok. Márquez sám pomenúva svoj štýl „spôsob, akým rozprávala príbehy moja starká“, ktorá vraj „s kamennou tvárou vykladala najneuveriteľnejšie historky“. Podnety z ľudových rozprávok a legiend spolu so štylizáciou ústnej slovesnosti v rozprávačských postupoch vytvárajú v jeho dielach rovinu, ktorou sa dokáže priblížiť k rozmanitým typom čitateľov.
Márquezovo literárne dielo nie je chronologicky lineárne. Podľa vlastných slov pracoval na viacerých dielach naraz a rozpísané príbehy často odložil, aby sa k nim časom vrátil, obmenil ich a skombinoval. Úvodná novela Pohreb veľkej matróny vznikla ako jedno z prvých publikovaných diel v roku 1962, teda ešte pred vydaním slávnych Sto rokov samoty. Rovnako sa odohráva vo fiktívnej osade Macondo, ktorá sa o päť rokov stane dejiskom spomínaného slávneho románu. Silný cit pre miesto spolu s mýtickým mestom Macondom sa v Márquezovi údajne zrodil počas návštevy už schátraného domu starých rodičov, v ktorom ako dieťa vyrastal. Pohreb veľkej matróny spracúva Márquezovu obľúbenú tému miestneho diktátora, silného krutého človeka, ktorý neľútostne ovláda celú komunitu. Matriarchálnej vládkyni Maríi del Castaneda musela aj vláda platiť dane a na pohreb jej prišiel nielen prezident, ale aj sám pápež. S touto všemocnosťou sa Márquez vyrovnáva typickým satirickým humorom, s akým väčšinou rieši mocenské záležitosti: „zajtra, čiže v stredu, prídu zametači a naveky vekov vymetú smeti, čo ostali po jej pohrebe.“
V knihe je aj šesť kratších skvostných poviedok, známych a prekladaných do mnohých jazykov. Vznikli približne okolo roku 1968, s výnimkou prvej z nich More strateného času (1971). Všetky sa odohrávajú na kolumbijskom pobreží, prevažne v malej beznádejnej rybárskej osade, v zúfalej biede, ktorá ľahko mení ľudské želania na pravdu. V prvej poviedke tajomná vôňa ruží, šíriaca sa z oceánu, pomáha na druhý svet rybárovej žene, ktorá sa rozhodla zomrieť. V ďalšej Veľmi starý pán s obrovskými krídlami slúži ako miestna atrakcia a prostriedok na zbohatnutie manželov, ktorí ho objavili. V Poslednej plavbe strašidelnej lode sa strašidelná loď vracia znovu a znovu, kým sa nenájde niekto, kto v ňu uverí a zachráni ju. Z tejto línie sa vymyká poviedka Smrť prekoná aj lásku, ponúkajúca pohľad do srdca mocných. Diela Najkrajší utopenec na svete a Dobrák Blacamán sú zvláštne tým, že v nich nedochádza k bezprostredným „prehreškom“ voči fyzickej realite, skôr je „normálny“ život postavený do svetla kruto neuveriteľnej bizarnosti. Príbeh o najkrajšom utopencovi bol prvou Márquezovou poviedkou uverejnenou v časopise Playboy v roku 1971, kde sa odvtedy stal obľúbeným prispievateľom.
Výber poviedok výstižne dokumentuje Márquezove najčastejšie témy, motívy a miesta: srdce diktátora, smrť a pohreb, rozmanitosť podôb lásky, podvodnícke šarlatánstvo, pobrežná kolumbijská osada, všemocná bezmocnosť a naopak. Kniha je skvelým sprievodcom po základných Márquezových svetoch a dobrým prostredníkom na letmé zoznámenie sa s týmto geniálnym autorom. Márquez literárny mág a kánonická postava svetovej postmoderny, keďže nielen spochybňuje hranice reálna, ale navyše v štýle „cross-overu“ používa prostriedky vyššej estetiky na zobrazenie populárnych foriem a ľudový jazyk na prerozprávanie vznešených právd.
Eva Batiková
