Recenzia
Milan Žitný
13.09.2004

Geschichte der slowakischen Literatur

Dejiny slovenskej literatúry v nemčine

Stanislav Šmatlák – Vladimír Petrík – Ludwig Richter Geschichte der slowakischen Literatur und ihrer Rezeption im deutschen Sprachraum

Bratislava, Literárne informačné centrum Bratislava 2003

Slovenskú literatúru spoznávajú čitatelia v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku prostredníctvom prekladov, prezentácií na knižných veľtrhoch, čítaní našich autorov. Hoci ide o takmer sto miliónov čitateľov, v nemčine neexistovala príručka dejín našej literatúry. Posledné súborné dejiny našej literatúry v nemčine vyšli pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Napísal ich Andrej Mráz ešte počas druhej svetovej vojny. Iste, takáto situácia bola priam neudržateľná, veď pokiaľ ide o ostatné, i tzv. malé slovanské literatúry, má nemecký čitateľ, študent, editor atď. naozaj po čom siahnuť. Navyše, tento fakt neraz evokoval názor, že slovenská literatúra je buď natoľko efemérna, že sa nevyplatí napísať jej dejiny, alebo ide o niečo také cudzie, že si k nej nemecká kultúra azda nevie nájsť cestu. S takými a podobnými úvahami sme boli neraz konfrontovaní.

Aj preto treba privítať, že sa na knižný trh práve dostáva kniha Geschichte der slowakischen Literatur und ihrer Rezeption im deutschen Sprachraum (Dejiny slovenskej literatúry a jej recepcia v nemeckej jazykovej oblasti ). Dielo autorskej trojice Stanislav Šmatlák, Vladimír Petrík a Ludwig Richter vyšlo na sklonku minulého roka a je výsledkom niekoľkoročného sústredeného úsilia autorov.

O potrebe podobnej publikácie sa hovorilo niekoľko desaťročí, a hoci nechýbali predbežné výsledky a pokusy z viacerých strán, realizácia knihy nebola jednoduchá. Bolo viac ako logické, že napísania knihy sa ujal skúsený autorský kolektív. Stanislav Šmatlák a Vladimír Petrík patria svojimi monografickými a syntetickými prácami z oblasti dejín slovenskej literatúry k nosnej povojnovej generácii literárnych vedcov, obaja participovali na viaczväzkových tzv. akademických dejinách slovenskej literatúry a v predchádzajúcich desaťročiach zároveň patrili k aktívnym literárnym kritikom. Inými slovami, literárny život nielen analyzovali, ale boli a sú aj jeho neodmysliteľnou súčasťou.

Nemecký slovakista Ludwig Richter je od začiatku sedemdesiatych rokov známy širšej odbornej verejnosti vo svojej vlasti i u nás ako autor vedeckých prác venovaných slovenskej literatúre a slovensko-nemeckým literárnym vzťahom, aj ako vydavateľ, komentátor a prekladateľ. Jeho knižka Slowakische Literatur. Entwicklungstrends vom Vormärz bis zur Gegenwart z roku 1979 bola vlastne doteraz jediným komplexnejším pohľadom na našu literatúru v rámci nemeckej slavistiky a tri desaťročia suplovala jej dejiny napríklad medzi študentmi slavistiky. Ludwig Richter sa v minulosti predstavil slovenskej verejnosti výberom štúdií Vzťahy a súvislosti slovenskej literatúry 20. storočia a pred troma rokmi vydal v Matici slovenskej v nemčine pod titulom Slowakische Literatur in deutschen Übersetzungen obsiahlu publikáciu bibliografického charakteru venovanú slovenskej literatúre v nemeckých prekladoch. Úvodná štúdia a materiál takmer siedmich stoviek bibliografických položiek vyvracajú zavádzajúce tvrdenie o tom, že by slovenská literatúra bola v nemeckej jazykovej oblasti neznáma.

Čo teda táto najnovšia publikácia prináša nemeckým slavistom, vydavateľským pracovníkom, študentom slovakistiky a širšej kultúrnej verejnosti? V čom treba vidieť jej prínos?

V prvom rade, samozrejme, v tom, že na takmer štyristo stranách prináša fundovaný obraz vývinu slovenskej literatúry od počiatkov v 9. storočí po súčasnosť. Stanislav Šmatlák podáva obraz hlavných vývinových etáp od literatúry stredoveku až do roku 1945, pričom zvýšenú pozornosť venuje okrem iného tým etapám jej vývinu, v ktorých stáli v popredí slovensko-nemecké relácie (popri epoche reformácie a osvietenstva to bol najmä romantizmus). Prirodzene, pre nemeckého čitateľa bude zaujímavý aj Šmatlákov pohľad na recepciu inonárodných literatúr a na slovensko-český kontext.

Vladimír Petrík osvetľuje vývinové trendy, súvislosti i zlomové situácie našej literatúry v zložitom období po roku 1945. Jeho informácie týkajúce sa ostatného desaťročia uvádzajú čitateľa do bezprostredne živej súčasnosti, ide takpovediac o pohyb “mínovým poľom”, aby sme parafrázovali slová Ludwiga Richtera na nedávnej prezentácii knihy v Goetheho inštitúte. Dodajme, že Vladimír Petrík sa usiluje o maximálnu objektívnosť a hoci to preňho zrejme nie vždy bolo jednoduché, pristupuje i k najnovším literárnym zjavom sine ira et studio. Partie oboch autorov sú spoľahlivým sprievodcom dejinami našej literatúry, pričom treba konštatovať, že nezabúdajú ani na historické, sociálne a kultúrnopolitické aspekty vývinového procesu, čo je so zreteľom na príjemcu a jeho limitovanú rozhľadenosť naozaj dôležité.

V kolektívnej práci pripadla dôležitá rola Ludwigovi Richterovi. Ako spoluautor napísal kapitolu o prijímaní slovenskej literatúry v Nemecku, v ktorej okrem iného spomína fascinujúce osobné kontakty medzi slovenskými autormi a nemeckými prekladateľmi. Zostavil výberovú bibliografiu prekladov slovenských literárnych diel i literárnovedných prác v nemčine venovaných slovenskej literatúre a slovensko-nemeckým medziliterárnym vzťahom. Zároveň je však aj prekladateľom, jeho úlohou bolo previesť hutný slovenský text s množstvom reálií, titulov kníh a pod. do korektného cieľového jazyka. V bibliografickej časti predstavuje našu literatúru na základe niekoľkých stoviek prekladov, z ktorých, pravdaže, je dostupná iba časť, totiž knižné a časopisecké preklady z obdobia ostatných desiatich rokov. Najmä od tejto časti možno očakávať bezprostrednejšie impulzy v oblasti nemeckej edičnej praxe, keďže nemeckým vydavateľstvám chýbajú elementárne informácie o podobách slovenskej literatúry a kultúry.

Význam publikácie treba vidieť aj v tom, že odstraňuje medzeru v slavistickej literatúre, keď na rozdiel od iných slovanských literatúr, zastúpených neraz viaczväzkovými dejinami, bola slovenská literatúra po dlhé desaťročia naozaj akousi Popoluškou, ktorej, ako je známe, sa ušla pozornosť nanajvýš ak v publikáciách blahovoľných bohemistov v kontexte dejín českej literatúry vydávaných v nemčine, na čo upozorňuje aj Ludwig Richter.

Ako ukazuje knižka, ktorá sa práve dostáva na knižný trh, dejiny našej literatúry sú rovnako napínavé a fascinujúce ako dejiny literatúry našich susedov a ostatných spoluhráčov v európskom koncerte literatúr a kultúr.

Milan Žitný