Vyhľadávanie
Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2011
Slovenský knižný trh zažíva boom vo vydávaní kníh slovenských autorov. Čitatelia ich (konečne) vítajú s otvorenou náručou. Okrem stálic, ako Matkin, Heriban, Keleová-Vasilková, Urbaníková a mnoho iných, pribúdajú čoraz častejšie aj mladí debutanti. Medzi nich patrí i Ľubomír Jančok (1982), ktorého život je úzko spätý s Francúzskom. Nielenže vyštudoval francúzsky jazyk a literatúru v Bratislave, ale založil tiež frankofónnu Asociáciu slovenských študentov Pont Francophone vo Francúzsku, žije v Paríži (a sem tam v Bratislave) a v roku 2009 si založil cestovnú kanceláriu. Tento rok mu vyšiel debut s názvom Glamour Paríža, o ktorom hovorí, že nechce dokumentovať pamiatky alebo históriu Paríža, ale skôr priblížiť slovenskému čitateľovi mentalitu a čaro tohto mesta a jeho obyvateľov.
Autor má s parížskym prostredím a s jeho obyvateľmi bohaté skúsenosti a vo svojej knihe predstaví čitateľovi iný pohľad na toto krásne mesto, ako mu ponúkajú cestopisy, či encyklopédie. Jednu celú kapitolu venuje parížskym kastám a ich charakteristikám. Práve ich detailné opisy sa môžu zdať zdĺhavé a nudné. Kniha je však plná zaujímavostí – čitateľ sa napríklad dozvie, aké sú riziká pri jazde po parížskych cestách, ako sa dajú ľudia rozlíšiť podľa motocyklov, pre lepšie pochopenie často kladie do protikladu francúzske a slovenské reálie. Hádam najzaujímavejšou je kapitola o francúzskom školstve, ktoré je sympatické (nielen) autorovi. V školách učitelia odsudzujú bifľovanie a doslovné citovanie poučiek, vyžadujú skôr pochopenie podstaty učiva a vytvorenie si vlastného názoru: „Francúzsky edukačný systém nemá rád encyklopedickosť. Nepýtajú sa vás ,kto´, ,kde´ ale apeluje sa najmä na ,prečo´“.
Netradičnou vsuvkou do autorovho rozprávania je kapitola vo forme rozhovoru s grófkou, u ktorej Jančok istý čas pracoval a zdokonaľoval sa vo francúzskom jazyku. Tá prináša pohľad vyššej kasty na francúzske zvyky, tradície a mentalitu ľudí.
Jančokov jazyk je uvoľnený, bohémsky, no niekedy vyznieva trošku otravne a vtieravo. PR aktivity okolo jeho knihy sú naozaj hodné obdivu. V máji sa kniha krstila so všetkou noblesou v Pálffyho paláci v Bratislave, Iveta Malachovská bola moderátorkou podujatia a krstným otcom sa stala jeho excelencia Jacques Faure. A kniha si vyslúžila aj značnú medializáciu. Na svojom blogu sa autor sám označil za spisovateľa, politika, občianskeho aktivistu, kresťanského podnikateľa... Študuje, píše, lieta medzi Bratislavou a Parížom, šéfuje svojej cestovnej kancelárii, je členom viacerých asociácií, založil politickú stranu... A očividne sa riadi heslom uvedeným i na svojom blogu: „Áno, mojej generácii prichádzajúcej do Francúzska povedali – nič nepýtate, nič nedostanete. Dosiahnete niečo, buďte na to hrdí, tlačte to do popredia.“ O multifunkčne zameranom Jančokovi, ktorý má poriadne široké lakte, budeme ešte určite počuť.
