Recenzia
06.08.2019

Globálny pohľad na minulosť a budúcnosť ľudstva

Izraelský historik Yuval Noah Harari je v súčasnosti intelektuálnou celebritou. Jeho knihy sú predmetom záujmu odborníkov z rôznych vied aj širokej verejnosti po celom svete. Vedie internetový vzdelávací kurz, prednáša a diskutuje na rôzne spoločenské témy. Dve jeho ťažiskové práce máme k dispozícii už aj v slovenskom preklade.

Pre súčasný akademický svet je charakteristická úzka špecializácia a tomu zodpovedajúca publikačná činnosť. Yuval Harari sa pôvodne venoval stredovekej vojenskej histórii, doktorandské štúdium absolvoval na univerzite v Oxforde. Po príchode na Hebrejskú univerzitu v Jeruzaleme však začal vyučovať kurz venujúci sa široko poňatým dejinám ľudstva ako celku, makrohistórii. Potreby výučby a zvedavé otázky študentov ho motivovali k napísaniu zhrňujúcej práce, z ktorej sa stal po jej preklade do angličtiny medzinárodný bestseller. Keďže otázky neprestávali a dotýkali sa oveľa viac budúcnosti než minulosti ľudstva, publikoval voľné pokračovanie zamerané práve na otázky možného budúceho vývoja. Obidve publikácie vyšli v miliónových nákladoch a boli preložené do viac než 40 jazykov.

Sapiens: Stručná história ľudstva

Harariho ambíciou je vysvetliť tri revolúcie, vďaka ktorým sa z pôvodne nepodstatného afrického ľudoopa pohybujúceho sa v strede potravinového reťazca stal najmocnejší živočích planéty do tej miery, že dnes čím ďalej tým viac odborníkov hovorí o antropocéne – epoche, v ktorej je človek najvyššou hybnou silou globálnej ekológie.

Svoj exkurz začína pred vyše 70-tisíc rokmi, v čase, keď druh Homo sapiens obýval planétu spoločne s inými druhmi rodu Homo. Prvým kľúčovým medzníkom na ceste k dominancii bola podľa Harariho kognitívna revolúcia; vďaka náhodným genetickým mutáciám došlo k zmene vnútorného prepojenia mozgu Homo sapiens a ten začal rozmýšľať a komunikovať dovtedy nebývalým spôsobom. Jedinečne široký rozsah zvukov, ktorý boli naši predkovia schopní vydať, umožnil rozvoj zložitejšieho jazyka, ktorý bol nástrojom zložitejšej sociálnej interakcie a umožnil efektívnejšiu spoluprácu. Možnosť kooperácie na báze priamej komunikácie a osobných medziľudských vzťahov bola však prísne ohraničená na neveľkú skupinu jednotlivcov. Sapiens mal ako jediný špecifickú schopnosť, ktorá znamenala zásadnú evolučnú výhodu v porovnaní s ostatnými druhmi – rozprávať o fikcii, o veciach a predstavách, ktoré neodrážali fyzický svet, ale ho prekračovali. Táto schopnosť sa pretavila do spoločne zdieľaných mýtov a náboženských predstáv, ktoré si získali dôveru a umožnili flexibilnú kooperáciu veľkého množstva jedincov. Všade, kde Homo sapiens vstúpil, boli postupne vytlačené ostatné druhy rodu Homo, ako aj väčšina veľkých suchozemských cicavcov.

Druhým medzníkom na ceste k dominancii bola poľnohospodárska revolúcia, ktorú však Harari netradične nazýva „najväčším podvodom v dejinách“. Prechod na usadlý spôsob života umožnil nárast populácie a priniesol zásadné dôsledky pre rozvoj civilizácie a kultúry. Harari však pripomína, že strava sa stala v porovnaní so stravou lovcov a zberačov chudobnejšou, práca vzhľadom na telesnú konštrukciu náročnejšou. Pribúdali nové povinnosti. Pripomína aj nebývalé zotročenie a utrpenie zvierat, ktoré poľnohospodárska revolúcia priniesla.

Predchádzajúce dve revolúcie prebiehali na rôznych, vzájomne oddelených častiach planéty s podobnými dôsledkami. Európa postupne získala svetovú dominanciu vyjadrenú imperiálnou nadvládou 19. storočia vďaka unikátnemu spojeniu politiky, vedy a kapitalizmu, ktoré nemalo v iných častiach planéty obdobu. Najuniverzálnejším prostriedkom kooperácie boli a sú podľa Harariho v konečnom dôsledku peniaze, ktoré prekračujú aj inak ostré kultúrne hranice. Nevídaný dynamizmus a pokrok v oblasti biológie a technológie posledných decénií otvára ľudskému druhu úplne nové možnosti do tej miery, že druh Homo sapiens môže byť nahradený. Harari pootvoril dvere, do ktorých vstúpil svojou ďalšou publikáciou.

Homo deus: Stručné dejiny zajtrajška

Hlavným predmetom knihy je súčasnosť a predovšetkým budúce perspektívy ľudstva. Marketingovo dobre zvolený názov a najmä podtitul však nezodpovedajú celkovému obsahu. Harari budúcnosť nepredpovedá, skôr načrtáva možné scenáre a kladie otázky. Jednou z kľúčových bude tá, ako ľudstvo naloží s mocou danou biotechnikou a informatikou. Nie ľudstvo ako abstraktný celok, keďže politika a verejný dohľad na prebiehajúce zmeny nedokážu pružne reagovať, ale predovšetkým kľúčoví aktéri sústredení v gigantických korporáciách s vlastnými výskumnými centrami a laboratóriami. Vývoj umelej inteligencie, kyborgická technika a megadáta môžu podľa Harariho priniesť zrod nových bytostí s kvalitami, ktoré boli dosiaľ pripisované božstvu – Homo deus. Už dnes fungujúce projekty nazerajú na smrť, starnutie a utrpenie ako na technické problémy, ktoré je možné odstrániť. Budúcnosť taktiež môže priniesť nové formy nerovnosti; prístup k dátam a špičkovým technológiám bude mať bohatá a vplyvná elita, množstvo ľudí bude v dôsledku automatizácie a modernizácie ekonomicky nepotrebných. Podkopávané sú aj základy liberálneho humanizmu; veda nenašla dôkaz pre existenciu slobodnej vôle, individuálne prežívané šťastie je biochemickým procesom, počítačový algoritmus s dostatočnými množstvom dát a napojením na biometrické prístroje bude schopný urobiť aj tie najdôležitejšie životné rozhodnutia lepšie ako individuálne ľudské vedomie. V závere Harari kladie dôležitú otázku: „Čo sa stane so spoločnosťou, politikou a každodenným životom, keď nás budú nevedomé, ale vysoko inteligentné algoritmy poznať lepšie než my sami?“

Záver

Kritika niekedy poznamenáva, že Harari neprináša z hľadiska faktografie nič nové. Áno, je to pravda, no vôbec to neprekáža. Jeho pôvodná špecializácia (stredoveké vojenstvo) sa v spomínaných publikáciách vyskytuje len veľmi okrajovo. Je však výnimočný syntetizátor a majster zrozumiteľných príkladov, ktorý kladie veľmi dôležité otázky ďaleko presahujúce pole pôsobnosti histórie ako vedy. Nebojí sa prírodných vied a zrozumiteľne vysvetľuje mnohé fenomény biológie, ekonómie a informačných technológií. Globálna perspektíva čitateľa oslobodzuje od lokálnych spoločensko-politických šarvátok, ktorými je ináč denno-denne zahlcovaný. Harariho názory a optika evolučnej biológie sa, samozrejme, nemusia každému čitateľovi pozdávať hlavne pri citlivých témach ako napríklad náboženstvo, ideológia, šťastie, duša alebo zmysel života. Pre Harariho je typickou sympatická snaha vymaniť sa z antropocentrizmu – tematizuje napríklad otrasné životné podmienky hospodárskych a laboratórnych zvierat, ktoré sú z vedeckého uhla pohľadu človeku omnoho podobnejšie, ako to tvrdia veľké monoteistické náboženstvá a humanistická paradigma. Samozrejme, že je množstvo tém, ktorým by sa vo svojich knihách mohol venovať, ale nevenuje sa. Klimatická zmena a devastácia planetárnej ekológie sú pre neho manažérske problémy a nevenuje im väčšiu pozornosť. Ich dôsledky však budú omnoho zásadnejšie než akokoľvek predĺžený život niekoľkých bohatých jednotlivcov. Odborníci z konkrétnych oblastí by mali čo povedať k niektorým prílišným zjednodušeniam. Za najdôležitejšie však treba považovať, že máme k dispozícii dve kvalitné, globálne rozšírené a veľmi prístupne napísané publikácie, ktoré môžu slúžiť ako spoločný referenčný bod pri úvahách o ďalšom smerovaní ľudstva.