Recenzia
Lenka Motúzová
28.05.2014

Gramotnosť prežitia

Zostavil Oleg PastierF. R. & G. 2013

Zbierka poviedok Gramotnosť prežitia je už v predslove prezentovaná ako výber výrazne rôznorodý, zjednotený predovšetkým „gramotnosťou“ a talentom desiatich slovenských autorov uznávaných kritikou a často prekladaných i do iných jazykov. Tak sa vedľa seba môžu vyskytnúť poviedky z malomestského prostredia i veľkomesta, hrdinovia takmer na hranici biedy, ale aj postavy z vyšších vrstiev, poetika každodennosti v kontraste s fantáziou, naratívne poviedky vedľa deskriptívnych, či dokonca vedľa poviedok-impresií. A tak to skutočne je! Kým u Šikulovej sa snúbi živá hovorovosť s dramatizmom najvšednejších skutočností, Hevierovo dielo hýri hravosťou a obraznosťou, ktoré sú zaobalené do alegórie, pričom fantázia a pravdivosť vedľa seba vystupujú v protikladnej jednote. Púčekovi je vlastný akýsi kraskovský pocit, že „už je pozde“, Brückove prózy oplývajú dávkou intelektualizmu, Litvák zbierke dáva ducha irónie a paradoxu, Korman do nej vnáša filozofujúci tón. Vďaka Dušekovi si uvedomíme, že čierne nemusí byť vždy čiernym, ale občas sa v ňom niečo zabelie... Mitanova dezilúzia vyviera z presvedčenia, že už v podstate víťazstva je zakódovaný prvok porážky. Juráňovej poviedky sú vystavané na vnútornom pátose v téme a deji. Kapitáňová stavila na príbehovosť, pod ktorou vrie silné morálne posolstvo.

Napriek rôznosti poetík a formálnym odlišnostiam vytvárajú poviedky pôsobivú jednotu založenú na identickom životnom pocite. Sú natoľko krátke, ako im to len umožňuje ich výpovedná sila, pričom spojenia a súvislosti sú jemné ako niť jednotlivých myšlienok, ktoré sa na seba viažu tak citlivo, až sa bojíme, že sa rozídu. Zo spleti poetík sa vynárajú návratné témy, ako starnutie, pocit vykorenenia a odcudzenia, samota, smrť ako neodlúčiteľná súčasť bytia, nedostatok empatie, neschopnosť vymaniť sa zo stereotypu, zlyhávajúca komunikácia, prebytok na úkor citu, láska okradnutá o pôvodné významy, úzkosť a strach, tajomstvo bytia a ľudskej duše...

Poviedky sa pri čítaní menia na noty začleňujúce sa do partitúry zbierky, z ktorej v konečnom dôsledku znie jednotné harmonizujúce posolstvo – a tým je túžba naučiť sa namiesto prežívania skutočne žiť.