Recenzia
Marek Čabák
21.02.2019

Gundžovníky, rodinné klebetníky, aké by sa dali písať aj o vašej rodine

Rodinný klebetník Satinských a Lajdovcov, občasník pre rodinu v USA, časopis pre bratov. To sú podtituly jednotlivých čísel Gundžovníka, občasníka, ktorý Július Satinský klepal na písacom stroji a posielal svojej rodine do zahraničia medzi rokmi 1968 a 1984. Šťastné i smutné udalosti, každodenné rutiny, výnimočné situácie či bežný priebeh domácností rozšírenej rodiny Jula Satinského, to všetko sa dá nájsť v článkoch, reportážach, rozhovoroch, zamysleniach, fejtónoch a komentároch tohto nanajvýš seriózneho a profesionálneho periodika.
 
Osobné roviny jednej väčšej rodiny
Či už ide o tragické udalosti augusta 1968, vážnu dopravnú nehodu Lasicu a Satinského pri ceste na vystúpenie, oslavy Vianoc či Silvestra, zber vína na chate v Harmónii, sledovanie futbalového zápasu v pohodlí vlastnej obývačky, školské zážitky mladších členov rodiny, pracovné zaťaženie tých starších, nečakané tragédie, rodinné porady na záchode alebo nudné nákupy v novo postavenom Priore cez cestu, všetko je opísané objektívne, nezávisle, no so značnou dávkou nadhľadu, humoru a sebairónie, ktoré sú pre Satinského typické. Zameriava sa pritom aj na drobnosti a detaily dôležité pre členov rodiny.

Jednotlivé články pôsobia ako osobná kronika jednej rozšírenej rodiny, ktorá bývala v spoločnom byte. Nie všetkému v knihe sa dá od samého počiatku úplne rozumieť, predovšetkým mená rodinných príslušníkov vzbudzujú v nepripravenom čitateľovi spočiatku mierny chaos. To však vôbec neprekáža. V neznámych priestoroch, časoch a vzťahoch sa dá postupne zorientovať a keď aj nie, zážitku z čítania to skutočne neškodí. Gundžovníky sú totiž predovšetkým o zážitkoch a tých je v knihách neúrekom.

V textoch sú bežne používané slová ako kvechtáreň, gundža či firnajz, čo skutočne nie je fermež, ako každý čitateľ pochopí po niekoľkých borovičkách, vodkách alebo pár litroch vína, ktoré spolu so šéfredaktorom popri čítaní vypije. Božechráň, aby ste do ruky brali výkladový slovník. Nielen že vám to vôbec nepomôže, ale nie je to vôbec potrebné, pretože skoro všetko sa dá pochopiť z kontextu.
 
Hovadziny nielen z cudziny
Okrem osobných zážitkov sa redakcia Gundžovníka venovala aj spoločenskému a politickému dianiu v Československu. Ponúkala tak neoficiálne informácie a pohľady na prebiehajúce udalosti obyvateľom zo zámoria. Napriek značne subjektívnemu charakteru textov je aj táto časť časopisu predkladaná objektívne. Aktivity vedúce k augustu ´68 a aj samotný príchod armád „spriatelených“ štátov sú opísané s nadhľadom a prezentované z oboch zúčastnených strán. Ani v tomto prípade však text nekĺže k depresívnemu postoju, naopak, ponúka veľmi originálny, tragikomický pohľad na priebeh týchto dodnes známych historických udalostí tak, ako boli vnímané očami šéfredaktora.

V časopisoch sa nachádzajú aj rubriky venované porovnávaniu života v cudzine a v našich končinách. Tie vychádzajú predovšetkým z častého cestovania jednotlivých členov rodiny po svete, či už ide o študijné pobyty v Írsku, pracovné cesty do Osaky alebo Dánska, rodinné návštevy v Zürichu, alebo len z bežného navštevovania rôznych miest v Československu. Túto svetovú rozhľadenosť je cítiť z každého textu zaoberajúceho sa zahraničím. Redakcia hodnotí všetko od kultúry a umenia až po množstvo pekných mladých žien na kilometer štvorcový alebo rôzne druhy alkoholu získateľné v tej-ktorej krajine. A nie vždy je toto hodnotenie pozitívne. Napríklad v takom Švajčiarsku bol v roku 1970 vážny nedostatok mladíc na verejných priestranstvách, čo prítomných mužov pochopiteľne vážne rozrušilo. Áno, aj takéto dôležité údaje zabezpečila redakcia Gundžovníka pre budúce generácie.
 
Dve nádherné tehly
Jednotlivé čísla Gundžovníka sú prehľadne a graficky vábivo spracované v dvoch veľkých, ťažkých knižných väzbách. Časopisecká štruktúra je zachovaná, hoci formát z pochopiteľných dôvodov neodzrkadľuje pôvodné zalamovanie. Súčasťou textov sú však aj ilustrácie samotného šéfredaktora, nemenovaného J. S., ako aj pôvodný obraz titulnej strany každého čísla. Vážený čitateľ si teda listovanie v archívoch tohto periodika užije nielen v rovine obsahovej, ale aj vo vizuálnej. Forma i obsah sa v tomto prípade dopĺňajú v spoločnom cieli a úspešne prenášajú čitateľa nielen niekoľko desaťročí do minulosti, ale aj do užšieho rodinného kruhu Satinských a Lajdovcov.

Gundžovníky sú zážitkové čítanie. Špecifický spôsob, akým sú napísané, špecifická cieľová skupina, pre ktorú boli pôvodne určené a fakt, že autorom všetkých textov je Július Satinský sa premietajú do každého slova a jeho použitia vo vete. Nejde primárne o humoristické texty, ale o naozajstné články zo skutočného časopisu pre reálnych ľudí. Je to spravodajská služba, dodnes ústnym podaním udržiavaná na dedinách a v panelákoch medzi susedmi, pretavená do textu.

Gundžovníky sú časopisy, ktoré by mohli byť napísané aj o vašej rodine, a preto prinášajú istý pocit familiárnosti a blízkosti bez ohľadu na to, že ide o životy ľudí, ktorých ste nikdy osobne nepoznali. Možno nesadnú úplne každému. Odvažujem sa však tvrdiť, že väčšina čitateľskej obce nimi bude bez ohľadu na literárne preferencie pohltená a to okrem už uvedených dôvodov aj preto, že v rodinných udalostiach tu opísaných dokáže každý čitateľ nájsť mnoho paralel s jeho vlastným životom a rodinou. Gundžovníky premosťujú desaťročia času. Z cudzincov robia bratov a z ľudí rôzneho veku rovesníkov. Preto dokážu byť prekvapivo aktuálne ako dnes, tak aj v nasledujúcich rokoch. A v tom tkvie ich najväčšia hodnota.
 
Marek Čabák