Recenzia
Lenka Szentesiová
26.01.2011

Gurmán v Paříži - Alexander Lobrano - Na septembrové potulky

Na septembrové potulky

Na septembrové potulky

Alexander Lobrano

Gurmán v Paříži

Praha, Slovart 2010

Preklad Emílie Harantová a Zuzana Pavlová

Človek je od nepamäti tvor túlavý. Zo šedivosti všedných dní unikáme do neznáma, za zážitkami, poznaním, alebo len tak, v ústrety prekvapeniam. K veľkým plánom a ešte väčšiemu nadšeniu si väčšina cestovateľov prezieravo pribalí aj „literatúru prvej pomoci“, ktorá sa zíde , keď v neznámom prostredí zlyhajú školské vedomosti a orientačný zmysel. V uliciach metropol tak možno stretnúť skupinky nadšencov, odhodlane listujúcich v turistických sprievodcoch v presvedčení, že najlepší spôsob, ako vdýchnuť atmosféru m(i)esta, je šprintovať po pamätihodnostiach . Väčšine turistov však „pamiatková horúčka“ rýchlo klesne a v útulnom prítmí miestnych krčmičiek, bistier a cukrární náhle zistia, že mesto, to je aj neuchopiteľná alchýmia zmyslov, zvukov, chutí a vôní pulzujúcich v povetrí. A pri letmých dotykoch s domácim koloritom sa vždy zíde niekto skúsený, kto vie, ako a kde chutí a vonia (Paríž) najlepšie.

Alexander Lobrano je reštauračný kritik, čo je profesia, ktorá sa našincovi spája s predstavou poblednutého mrzúta, rezignovane ochutnávajúceho v tmavom kúte podniku miestne špeciality. Lobrano však nie je ani ufrflaný, ani mrzutý, neznižuje sa k ironickým poznámkam a uštipačným komentárom, na to je jeho úcta ku kulinárskej profesii príliš úprimná. Jedlo je pre neho vášňou, ale vidí v ňom predovšetkým kumšt, zhmotnenie tradícií starých kuchárskych majstrov, ktorých skúsenosti starostlivo po stáročia zdokonaľovali generácie rodín .V gurmánskom putovaní zákutiami gastronómie odkladá predsudky a necháva hovoriť chuťové poháriky, ktoré toho pošepnú veľa nielen o konkrétnych reštauráciách, (navštívil ich vyše sto), ale aj o zvyklostiach galskej kuchyne všeobecne. Pred čitateľom veľkoryso roztáča lukulský kolotoč , ktorý je pre neskúsených možno až prirýchly. Chute kultúr sa v ňom miešajú tak dôsledne, až to sťažuje orientáciu v texte.

 Skúsenosti ktoré autor nazbieral počas pôsobenia v Paríži v ňom v kontraste s európskym prostredím utvrdili presvedčenie o umelohmotnej (pa) chuti jedál amerických supermarketov, aj preto si zakladá na výdatnej kalorickej strave, takže rýchlo a rád vyvedie z omylu všetkých, ktorým sa francúzska kuchyňa spája s celozrnnou bagetou na hlávkovom šaláte.

 Na radosť čitateľa Lobrano dokazuje, že profesia „vychutnávača“ je aj zábavou. V knižke nájdeme množstvo fascinujúcich „omrviniek“, ktoré sú možno na prvý pohľad nepotrebné, informatívny reštauračný prehľad však oživujú. Dozviete sa , kde na Montmartri robia najjemnejšie créme brulle, aké jedlo sa najviac hodí na prekonanie časového posunu, kam chodia Francúzi na pracovné schôdzky a kam na rande. Do siete svojich kontaktov navyše šikovne chytá najlepších z najlepších, od vyhlásených šéfkuchárov, pekárov a trhovníkov až po organických pestovateľov čohokoľvek. Pri každej z hodnotených reštaurácií tak uvádza zoznam vyhlásených klenotov kuchyne , ktoré sa zapíšu do pamäte, aj do peňaženky.

Turistických sprievodcov je veľa, no návod na vychutnávanie života sa zíde vždy. Gurmán v Paříži nie je kniha na každý deň, ale pod Notre Dame poteší.

Lenka Szentesiová