Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2011
Ukazuje sa, že knižky o realistických príhodách stmelené detským protagonistom často dokážu konkurovať aj najčítanejšiemu žánru v kruhu malých čitateľov – rozprávke. Samozrejme, nevyhnutným prvkom je tu prítomnosť sympatického hrdinu, ktorý zdolávaním rôznych životných prekážok, poznávaním okolitého sveta či samotným procesom dospievania v deji vytvára potrebné napätie.Takýto husársky kúsok sa podaril aj Adolfovi Lachkovičovi (1931-2011) v knihe Háďatá a skaly. Žiaľ, vyšla až krátko po jeho smrti. Prozaik v rozpätí dvadsiatich rokov vydal osem kníh (táto je deviata), pričom dlhší čas pôsobil aj vo filmovej tvorbe. Napriek tomu, že nejde o renomovaného (učebnicového) autora, jeho posledný literárny odkaz svedčí o znalosti svojho remesla. Príhody Paťka Hrončeka, ako znie podtitul, sa totiž čítajú ľahko, takpovediac, jedným dychom. Čitateľ sa postupne oboznamuje so sedemročným protagonistom, ktorý sa po vážnom ochorení matky nečakane ocitá v detskom domove. Senzitívny Patrik si musí zvyknúť na úplne nový režim, nových kamarátov, ako aj neprajníkov, pričom neraz má slzy na krajíčku. Vďaka závideniahodným vlastnostiam však nástrahám osudu úspešne odoláva a stáva sa z neho vynikajúci žiak a obľúbený „chovanec“. V rôznych príhodách nás autor, vychádzajúci z osobnej skúsenosti, sprevádza zákutiami vojnovej Bratislavy, jej okolia, no predovšetkým zobrazuje atmosféru detského domova, kde sa deti, znášajúce diktatúru prísnych vychovávateliek, vedia tešiť z (pre nás) bezvýznamných drobností. Psychologizácia hrdinu je docielená aj netradičnou formou fiktívnych spovedí hrdinu neprítomnej matke, ktorými si akoby kompenzuje takmer trojročnú izolovanosť. Súčet veselých či neveselých naoko nepodstatných detailov vytvára pútavý dokument o detskej duši, ktorá je naplnená cťou, láskou, zmyslom pre spravodlivosť, a popritom si „stíha“ zachovať typické detské črty. Navzdory tomu, že prvá polovica knihy napovedá skôr o podobnosti s Oliverom Twistom, kde je primárna deziluzívna sociálna skutočnosť, plynutím deja sa tento pocit čiastočne stráca, keď sa Patrikovi viac-menej darí vymaniť z mnohých neprávostí, ktorých bol sprvu objektom. Sociálna realita je tu však stále dôležitým prvkom.Miernym sklamaním sú preštylizované ilustrácie známeho Martina Kellenbergera, ktoré pôsobia monotónne, ako aj voľba šedého a nie príliš opodstatneného titulu. Čo je však dôležitejšie, z čitateľského hľadiska ide o napínavú spoločenskú prózu s hlbokým posolstvom, ktorým nás autor akoby naposledy upozorňuje na skutočné hodnoty, platné v ktoromkoľvek čase.
