Hadí kamienok - Štefan Kasarda - Dnes ešte hady spia

Dnes ešte hady spia

Dnes ešte hady spia

Štefan Kasarda: Hadí kamienok

Košice, Vydavateľstvo Interart 2004

  Málokto z tých, čo sa im pôda pod nohami preborila a prepadli sa do hadieho hniezda, neprepadol panike. Štefan Kasarda, známy rozhlasový autor a od debutu Dotyk zeme kolenom (1999) autor už tretej knižky próz - Hadí kamienok - však priam programovo vstupuje do hadích hniezd, aby nám o nich podal správu. V poviedke, podľa ktorej je pomenovaná kniha, hady formujú zázračný uzdravujúci kamienok, aj šikovní junáci sú ako hady, aj vlak sa kĺže juhozemplínskou rovinou ako had. Každý z cestujúcich vo vlaku je inak hriešny. Keďže väčšina z nich už svoju vieru v kresťanského Boha, ak ju vôbec mali, sprofanovala, musia nastúpiť prírodné božstvá. Pohroziť, pridusiť ako v haďom objatí a so zázračným nádychom do nového života zázračne napraviť pochybenia a prijať zmenených ľudí. Snehová metelica, ktorá vlak zastaví, je len iné skupenstvo vody, teda ponorením do vody prechádzajú aj akousi metaforickou formou krstu. Podobný motív, len s autobusom, spracoval autor aj v poviedke Mataňa.

  Šesť poviedok Hadieho kamienka spája trpkosť a bolesť. Možno si autor mohol odpustiť občasné moralizovanie, príbehom by to dodalo na výpovednej sile. Azda najvydarenejšia je z tohto pohľadu spomienková próza Prvé jahody, kde bolo autorovi jasné, že chlapec nemôže nikoho poučovať, iba byť zvedavý, štastný i sklamaný. Bezvýchodiskovosť vzťahu muža a ženy v úvodnej Anatómii role a medze navodzuje aj v ďalších prózach otázku, či z fatality našich osudov nejestvuje cesta von. Poviedka Osamelosť sochy, s narážkami na svätého Jána Nepomuckého a na nevyhnutnosť prijať svoj osud, túto líniu v Kasardovom nazeraní na svet prehlbuje o našu previazanosť s históriou. Až takmer biblicky: Ako bolo kedysi, tak bude i naveky. Ale, ako už bolo spomenuté, záverečný zázračný Hadí kamienok rozprávkovo všetko na dobré obráti.

  Poďme spať, deti, aj Baránok Boží spí, aj hady spia, zajtra sa udejú zázraky.

Ľuboš Svetoň