Recenzia
Andrea Dénešiová
04.06.2009

Hanna Schottová, Mama Massai. Angelika Wohlenbergová svätá divoška masajskej stepi

Hanna Schottová

Mama Massai. Angelika Wohlenbergová svätá divoška masajskej stepi

Bratislava, Ikar 2008

Preklad Zuzana Guldanová

Skutočný príbeh nemeckej evanjelickej misionárky presvedčí čitateľov, že túžba je silnejšia ako predsudky stáročnej tradície či mágia afrických čarodejníkov. Svoj detský sen si Angelika Wohlenbergová plní každodennou trpezlivou prácou v africkej stepi, kde kočovných Masajov učí základom hygieny, zakladá školy, internáty, prevádzkuje mobilnú kliniku. Angelika Wohlenbergová (nar. 1955) vyrastala s rodičmi a ôsmimi súrodencami na evanjelickej fare v mestečku Breklum, ktorú roku 1876 založil pastor Jensen spolu s misijným ústavom, odkiaľ vyše storočia odchádzali misionári do najodľahlejších kútov sveta. Do Breklumu prichádzali priatelia misií a premietali diapozitívy o vzdialených krajinách. Tak sa zrodí Angelikino rozhodnutie, že aj ona raz odíde na misiu do Afriky. V šestnástich rokoch sa prihlási na zdravotnú školu, kde pre svoju povahu dostáva prezývku „svätá divoška“. Odpovedá na inzerát misijnej spoločnosti, ktorá hľadá zdravotnícku službu na kolesách v masajskej stepi v Tanzánii. Spraví si vodičský preukaz na kamión, v dvadsiatich siedmich rokoch absolvuje kurz tropickej medicíny a odchádza do vytúženej Afriky. Jej prvým domovom sa stáva Oldonyo Sambu, mestečko na severnom svahu hory Meru. Učí sa svahilčinu, pracuje v Selian Lutheran Hospital pod vedením afrického lekára Nanghawe. Stretáva sa s chorými na maláriu, hnačky, so zápalom očí, sivým zákalom – najrozšírenejšími chorobami Masajov. Oboznamuje sa s prostredím, príbytkami Masajov, ktoré tvoria nízke chatrče. Prespávajú v nich len ženy so svojimi deťmi, muž prespáva raz u jednej ženy, raz u druhej. Deti neostávajú s rodičmi dlho, dievčatá sa zavčasu vydajú a odsťahujú do vlastnej chatrče. Hlavným zamestnaním Masajov je pasenie hovädzieho dobytka, a tak je pre nich krava aj dnes základnou mierou hodnôt.

Po dlhoročnom táborení pri rieke Ruvume poskytne misijná spoločnosť Angelike prostriedky na výstavbu nového domu v Engasmete. So svojou pojazdnou klinikou vykonáva časté výjazdy za pacientmi, zapája sa do výstavby cesty na priame spojenie medzi Loirbostom a Engasmetom, a snaží sa uskutočniť mnohé iné projekty pre zlepšenie života Masajov. Stáva sa kočovníčkou, prespáva v stane, prívese nákladného auta. S masajskými evanjelistami založí vlastnú neziskovú organizáciu. Chce podporovať Masajov v otázkach vlastníctva pôdy, zlepšovať zdravotníctvo, poskytovať pomoc a hlásať evanjelium. Plní sa jej sen o internáte. V Tanzánii v Kwa Ngulelo s ňou býva šesť masajských dievčat, ktorým zabezpečuje školu a ochranu pred vydajom a obriezkou. Deti sú tu majetkom otca, rovnako ako kravy a ženy. Masajské tradície sú silnejšie ako zákony. Napriek vehementnému boju proti ženskej obriezke vykonávanej v nehygienickom prostredí nedokáže zabrániť stále pretrvávajúcim zvykom. Angelika príležitostne navštevuje v Nemecku svojich rodičov, kam si pozve aj masajských priateľov a organizuje „výmenné“ pobyty. Vykľuje sa z toho dobrodružstvo pre obe strany. Po dvadsiatich rokoch sa Angelika sťahuje do Malamba, odkiaľ bude riadiť ďalšie projekty.

            Andrea Dénešiová