Recenzia
Zuzana Hašková
13.09.2004

Hannibal

Hannibalis ad portas!

Ross Leckie: Hannibal

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2003

Preklad Oto Havrila

  Autor románov s tematikou staroveku a zbierok básní, pôsobiaci na univerzite v Kanade ako učiteľ literatúry a kreatívneho písania, nám ponúka dielo z obdobia púnskych vojen medzi Kartágom a Rímom. V ich centre sa odohrávajú osudy slávneho kartáginského vojvodcu a geniálneho vojenského stratéga Hannibala. Hľadiac do očí vlastnej smrti a zániku svojho národa rozpráva príbeh plný krvi a nenávisti. Sme svedkami jeho víťazstiev a jeho prehier na bojiskách v Hispánii, Itálii, Afrike a v jeho duši.

  Na spomínanú krv a nenávisť v Hannibalových spomienkach nás pripravujú jeho vlastné slová a neklamú. Rozprávač ich vníma, prežíva a koná bezprostredne a vojensky. Rovnako ich aj podáva čitateľovi - bez príkras a okolkov ako hlavu na podnose. V tomto smere sú veľmi dôležité prvé kapitoly o Hannibalovom detstve, v ktorých možno sledovať psychologickú motiváciu jeho neskorších činov. Rimania sú pre malého Hannibala nepriateľským národom: neplnia sľuby a berú, čo im nepatrí. Od malička privyká aj krutému a neľútostnému zaobchádzaniu s človekom oddaným záujmom Kartága. Hannibal je teda vykreslený v súčinnosti s konkrétnym prostredím, pričom v jeho profile hrá dôležitú úlohu aj pevnosť rodinného puta. Posolstvo knihy je v tomto ohľade veľmi výrazné. Autorovi sa podarilo z paradoxného spojenia rodiny a vojny vytvoriť spojenie logické. Láska k otcovi, žene a synovi, ale najmä ich strata, vybičujú jeho nenávisť voči Rímu. Tá dosahuje vrchol po smrti milovanej ženy a v týchto miestach knihy priam cítime vodcovské odhodlanie Hannibalovej vôle, chlad jeho srdca, rýchlosť jeho mysle. Autorovi neuniklo ani prepojenie rodinných súvislostí so súvislosťami kultúrnymi a spoločenskými. Hannibal bol z rodiny panovníka vtedajšej mocnosti a jeho svet nebol ohraničený múrmi rodinného domu, ale hranicami vtedajšej civilizácie. Vysoké postavenie v odlišnej kultúre znamenalo teda aj celkom iné vnímanie sveta a ľudského života. Odlišnosť kartáginskej a našej kultúry reprezentuje Hannibalov grécky učiteľ Silénos. Táto zrážka dvoch kultúr, dokreslená výrokmi z Platóna, nepatrí v diele medzi najrozvinutejšie línie, ale medzi najinšpiratívnejšie určite áno.

  Román Hannibal je dobrým čítaním, najhodnotnejšie sú však nastolené psychologické, filozofické a kultúrne otázky. Smutný, tragický príbeh vnútra jednej z najvýraznejších historických osobností sleduje tiež krivku vývinu mocnosti, založenej na chamtivosti a strachu. Práve tieto nadčasovo platné vyústenia historicky presne zasadeného románu sa prihovárajú aj k súčasnosti.

Zuzana Hašková